Vyhľadať na webe

Tip: Jednoduchý výraz nájdem ľahko, napríklad Hvar alebo počasie

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Ostrov Pag

Ostrov Pag patrí do skupiny severodalmatských ostrovov. Od pevniny Pag oddeľuje Velebitský kanál a zo severu Pažský kanál, na ktorého protiľahlej strane leží v Kvarnerskom zálive ostrov Rab. S rozlohou 284,56 km2 je Pag piatym najväčším ostrovom na Jadrane (po Krku, Cresu, Brači a Hvaru).

Pag je veľmi slnečný ostrov - z 365 dní v roku svieti slnko na Pagu 280 dní. Okrem okruhliakových pláží ponúka ostrov Pag, ako jeden z mála miest na Jadrane, tiež krásne piesočnaté pláže (napr. Čista plaža či Planjka). Z ostrova Pag môžete podnikať obľúbené lodné výlety na okolité ostrovy. Členité pobrežie Pagu ukrýva aj množstvo zátok s romantickými plážami dostupnými len člnom, kde budete zaručene sami.

Letecké video: Ostrov Pag

Pažský most a trajekt na Pag

Od roku 1969 je ostrov Pag spojený s pevninou mostom. Pažský most je dlhý 340 m a spája ostrov Pag s diaľnicou Záhreb - Split. Prejazd cez Pažský most nie je spoplatnený. Na Pag sa dá dostať nielen cez most ale tiež trajektom Prizna (pevnina) - Žigljen (severovýchodná časť ostrova Pag). Z ostrovného prístavu Žigljen do pevninového prístavu Prizna pláva trajekt len 15 minút. Vďaka polohe, mosta a trajektu na Pag je ostrov súčasne i významným alternatívnym smerom z vnútrozemia Chorvátska do Dalmácie a späť.

Ďalšia doprava na Pag

Existuje aj pravidelná lodná linka Novalja - Rijeka a pravidelné autobusové spojenie Pagu, Novalje, Kolanu a Povljany s Rijeku, Zadarom, SplitomZáhrebom.

Geografia ostrova Pag

Za dávnych tektonických porúch sa časť súčasného pohoria Velebit oddelila od masívu a prasklinu prekrylo more. Vznikol ostrov Pag - najdlhší z jadranských ostrovov. Pag má trochu neobvyklý, podlhovastý tvar. Jeden básnik o ostrovu Pag povedal, že sa roztiahol pod Velebitom ako unavená veľryba. V dĺžke 63 km sa Pag tiahne od severozápadu na juhovýchod. Najužší je ostrov na svojom severozápadnom výbežku, širokom asi 1,5 km. Na jeho konci sa nachádzajú sídla Lun a Tovarnele. Najširšie miesto ostrova Pag je v jeho južnej časti pri obci Miškovići - asi 11 km.

Z najväčšej časti tvorí krajinu Pagu šedobiely, bórou zbrázdený kamenistý kras, ktorý je v niektorých vyšších oblastiach ostrý ako britva. Zelené plochy sa nachádzajú na juhozápade okolo obce Šimuni a v severozápadnej časti ostrova od Novalje do Tovarnale. Pobrežie ostrova je mimoriadne členité s veľkým počtom zátok, prístavísk a piesočných pláží. Morské dno je prevažne piesočnaté a len miestami skalnaté. Hĺbka pažských vôd je 2 až 67 metrov.

Ostrov Pag tvorí prevažne krasový vápenec a slieň a všade je možné uvidieť závrty, jaskyne a priehlbiny. Na ostrove sú tri sladkovodné jazerá - Velo Blato a Malo Blato neďaleko Povljany a Blato Robota pri Kolane. Sú tu aj tri úrodné polia - Novaljské, Kolanské a Povljanske, na ktorých sa vyvinulo poľnohospodárstvo, a to predovšetkým vinárstvo. Väčšia časť ostrova leží na nulovej nadmorskej výške, najvyšší ostrovný vrchol Sveti Vid meria 349 m. Zo všetkých obcí len Kolan a Gorica nie sú pri mori alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. K ostrovu Pag patria i menšie ostrovčeky Maun, Škrda a Brušnjaci na západe a Maškalic a Šestakovci na severe.

Flóra ostrova Pag Velebitský kanál a trajekt - ostrov Pag
Flóra ostrova Pag Velebitský kanál a trajekt - ostrov Pag

Podnebie ostrova Pag

Ostrov Pag má veľmi mierne podnebie, ktoré je obzvlášť príjemné na jar a na jeseň. V zime je priemerná teplota vzduchu 7 °C, v lete 27 °C. Najviac naprší v apríli a októbri, snehové zrážky sú vzácnosťou. Nad ostrovom sa stretáva studený a suchý vzduch z Velebitu a vlhký vzduch z šíreho mora zo západu. Preto je vlhkosť vzduchu na Pagu počas celého roka veľmi vyrovnaná, vzduch je obohatený morskou soľou. Letá sú na Pagu horúce a suché, v popoludňajších hodinách osviežované vetrom mistrálom. Pažské podnebie je teda mimoriadne vhodné pre rehabilitáciu chorých, ktorí mali alebo majú akékoľvek problémy s dýchacím ústrojenstvom. Odporúčajú sa prechádzky pozdĺž mora alebo po priestranných ostrovných lúkach a kopcovitých pastvinách alebo poliach, obzvlášť počas jari a jesene, ale aj v lete na sklonku dňa.

Pažské podnebie je veľmi vhodné pre tých, ktorí žiadajú aktívnu dovolenku, cyklistov a alpinistov. Môžu tu stráviť príjemné chvíle nielen v lete, ale ešte lepšie na jar a na jeseň. Pažská klíma vyhovuje aj sústredeniam športovcov - behanie a lezenie po skalách (napr. lezenie v oblasti Ručica v severozápadnej časti ostrova). Výhody pažskej klímy umožňujú pobyt na ostrove počas celého roka.

Piesočnatá pláž Čista plaža - ostrov Pag Pláž pri kaňone Ručica, ostrov Pag
Piesočnatá pláž Čista plaža Pláž pri kaňone Ručica - ostrov Pag

História ostrova Pag

Tak ako na väčšine ostatných chorvátskych ostrovov na Jadrane, tiež na Pagu bolo zaznamenané osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Prvá historicky doložená zmienka o ostrove však pochádza až z 1. storočia n. l., kedy tu Rimania našli ilyrské (liburnské) pohrebisko a sídlisko a zaznamenali ich. Predpokladá sa, že názov Pag vychádza z latinského slova "pagus", čo znamená dedina. Prečítajte si viac o histórii ostrova Pag.

Správne rozdelenie ostrova Pag

Ostrov Pag je administratívne rozdelený na dve časti - medzi dve župy: Licko-senjskú župu so sídlom v Gospići a Zadarskú župu so sídlom v Zadare. Na ostrove Pag sú štyri samosprávne jednotky, a to obec Povljana, mesto Pag, obec Kolan a mesto Novalja. Hranica medzi Licko-senjskou a Zadarskou župou vedie od mesta Pag stredom pažského zálivu až do zátoky Zrće v severozápadnej časti Pagu a ďalej k letovisku Gajac na západnom pobreží ostrova. Všetko, čo nájdeme južne od tejto hranice, patrí do Zadarskej župy sa spádovým mestom Zadar (88 km z najvzdialenejšieho miesta ostrova). Všetko na sever od tejto línie spadá pod Licko-senjskú župu so sídelným mestom Senj (85 km zo severu ostrova pri použití trajektu Žigljen-Prizna). K Licko-senjskej župe patrí mesto Novalja s obcami Stara Novalja, Kustići, Zubovići, Metajna a osadami Pajac, Varsan, Dudič, Jakišnica, Potočnica, Lun a Tovarnele. K Zadarskej župe patrí mesto Pag s obcami Gorica, Dinjiška, Stara Vasa, Miškovići, Vlašimi, Košljun, Šimuni, Smokvica a obcí Povljana. Funkciu miestnej samosprávy plnia jednotlivé opčiny (obce) - mesto Pag (pre Zadarskú župu) a Novalja (pre Licko-senjskú župu).

Zaujímavosti na Pagu

Pag ponúka mnoho atrakcií a zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu. Počas Vašej dovolenky na ostrove Pag odporúčame nevynechať napr. prehliadku storočných olivovníkov pri dedine Lun, návštevu výrobne a predajne pažského syra v Kolane alebo historického mesta Pag. Športovým nadšencom odporúčame vodné lyžovanie na pláži Zrće.

Storočné olivovníky Lun - ostrov Pag Vodné lyžovanie a wakeboarding – Zrče, ostrov Pag
Storočné olivovníky u Lune - ostrov Pag Vodné lyžovanie a wakeboarding – Zrće, ostrov Pag

Turizmus na Pagu

Cestovný ruch je v Pagu najdôležitejšie hospodárske odvetvie. Aj keď pažský turizmus zažil prvý veľký rozmach na začiatku 60. rokov, jeho počiatky siahajú do minulosti. Už v roku 1929 bol vytlačený prvý turistický prospekt Pagu a na začiatku 20. storočia vo Zvonimirovej ulici existoval hotel. Na sklonku 19. storočia v ulici Sv. Marije bol zriadený zájazdový hostinec, ktorý viedla rodina Paro. V súčasnosti Pag disponuje viac ako 12 tisícmi turistickými lôžkami a počas letnej sezóny v Pagu trávi svoju dovolenku pri mori vyše 50 tisíc hostí. Okrem tradičných turistických sídiel na ostrove (miest Novalja, PagPovljana) sú dnes obľúbené tiež ďalšie menšie letoviská - např. Stará Novalja, Potočnica, Mandre a osady západne od mesta Pag (Vodice, Bošana, Sv. Marko).

Výroba pažského syra Pažské krajky
Výroba Pažského syra Pažská čipka

Gastronómia

Pažské špeciality možno nájsť vo väčšine ostrovných reštaurácií. Počas leta ponúkajú kvalitne pripravené čerstvé ryby, hlavonožce, mušle, raky a tiež tradičné ostrovné špeciality - jahňacie mäso, pršut a pažský syr.

Hospodárstvo na ostrove Pag

Obyvateľstvo ostrova Pag sa po stáročia zaoberalo chovom dobytka, poľnohospodárstvom, rybárčením, pestovaním a spracovaním olív a v oblasti mesta Pag i výrobou soli. Chov dobytka hral vždy dôležitú úlohu, ale do súčasnosti sa zachoval len chov oviec. Podľa údajov z roku 1831 bolo na Pagu 51,9 tisíc oviec. Priemerný počet oviec za posledných sto rokov bol 40-tisíc, čo je aj súčasný stav. Chov oviec je základom pre výrobu vynikajúceho pažského syra a ďalších produktov (srvátka, ovčie mlieko, vlna, jahňacie mäso).

Chov dobytka počas posledných desaťročí úplne vymizol, hoci mal v minulosti veľký význam. Na začiatku 20. storočia bolo na Pagu 200 koní, v súčasnosti ani jeden. Somár je symbolom stredomorského spôsobu života a podľa údajov z roku 1881 sa na Pagu chovalo 1152 oslov. Tento počet začal náhle klesať na začiatku 60. rokov - v roku 1960 tu bolo už len 307 oslov. Do začiatku 21. storočia počet oslov neustále klesal. Dnes sa na Pagu stretnete so somármi len výnimočne. Dôležitý bol aj chov hydiny.

Poľnohospodárstvo malo na Pagu druhotný význam. Na ostrove Pag ani nikdy nešlo príliš obrábať pôdu, pretože 86 percent rozlohy Pagu tvorí kamenistá krajina. Z poľnohospodárskych plôch je na Pagu najviac ornice, sadov a vinohradov.

Osel - Chorvatsko Večere v dome Ivica, Mandre - ostrov Pag
Somár je dnes v Chorvátsku už vzácnosťou Lignje na žaru - večere v dome Ivica - Mandre - ostrov Pag

Povljana - centrum poľnohospodárstva a turizmu

Pažania poľnohospodárske výrobky historicky najčastejšie nakupovali v Povljane a v Gorici. Preto je poľnohospodárstvo na Pagu najviac rozvinuté práve v Povljane. Viac ako v ktorejkoľvek inej časti Pagu sa tu tiež chová dobytok. Povljaňania boli historicky tiež dobrí rybári a obchodníci. Povljana historicky dominovala južnej časti ostrova, bola jeho strediskom, a tak k nej ekonomicky gravitovaly tiež okolité dediny - Vlašići, Smokvica, Dinjiška, Miškovići a Gorica. Okolo Povljany predtým boli obrovské majetky niektorých pažských šľachtických rodín a budova v centre obce, ktorej sa dlho hovorievalo "dom", bola zimným sídlom a horárňou, do ktorej prichádzal veľký počet Talianov a Rakúšanov. Lovili na neďalekom jazere Velo Blato a organizovali zábavy, takže sa Povljana, ako jedno z prvých miest na ostrove, dostala do styku s turizmom. Turizmus sa však začal intenzívne rozvíjať až počas 50. rokov 20. storočia, kedy tu bola založená tzv. "kolónia", do ktorej prechádzali organizované skupiny maturantov, predovšetkým z Poľska. To boli počiatky turizmu v Povljane.