Stredom ostrova sa tiahne horský chrbát Sv. Nikola s rovnomenným najvyšším vrcholom - 628 m (ďalšie potom je Hum, Gvozd a Černica). V severnej časti prechádza tento chrbát v úrodnú panvu - Starigradsko polje (Velo polje), ktorá je hlavnou poľnohospodárskou oblasťou na ostrove. Po ostrove sa môžete pohybovať dobrou sieťou ciest.
| | |
| Mesto Hvar - ostrov Hvar | Letecké snímky - ostrov Hvar |
Ostrov Hvar je niekedy nazývaný chorvátskou Madeirou, pretože má najväčší počet hodín slnečného svitu na chorvátskom Jadrane (2 178).
 |  |
| Pokrivenik, ostrov Hvar | Južné zátoky, ostrov Hvar |
Ostrov Hvar má veľmi priaznivé podnebie, veľmi mierne zimy a teplé letá. Podnebie je priaznivé pre ľudí, aj pre rastliny. Aj napriek vysokým letným teplotám je ostrovna klíma príjemnejšia ako na pevnine. Priemerná teplota vzduchu je 16,5 stupňa (januárový priemer je iba 8,8 stupňa). Sneh na ostrove takmer nepoznajú, ak sa objaví, tak len na pár hodín.
Občas sa o Hvare hovorí ako o voňavom alebo bylinkovom ostrove. Okrem hojne rastúcej macchie tu rastie tiež množstvo divých aromatických bylín ako šalvia (Salvia officinalis), fenykel (Foeniculum vulgare), oregáno (Origanum vulgare), kôpor (Anethum graveolens), materina dúška (Thymus vulgaris), levanduľa (Lavandula vera) alebo rozmarín (Rosmarinus officinalis). Predovšetkým levanduľa sa tu pestuje aj na „priemyselné spracovanie“. Vonné oleje z rozmarínu a levandule sa na Hvare vyrábali už v 16. storočí. Ak budete na ostrove v priebehu júna – júla, kedy levanduľa kvitne, budete očarení. Lány levandule na Hvare uvidíte v oblasti okolo dediny Brusje v severozápadnej časti ostrova alebo tiež okolo dediny Humac.
 |  |
| Levanduľa - oblasť okolo Brusje, ostrov Hvar | Levanduľa - oblasť okolo Humacu, ostrov Hvar |
Mnoho rastlín, ktoré sa na Hvare vyskytujú voľne, je jedlých – napr. špargľa (Asparagus officinalis), repa (Beta vulgaris) alebo čakanka (Cichorium pumilum). Na pestovanie bylín a ostatných plodín sa na Hvare využíva predovšetkým úrodná nížina v jeho severnej časti – Velo Polje a svah nad Stari Gradom. Okrem byliniek sa na Hvare pestuje najmä južné ovocie, vínna réva, zelenina a olivovníky. Olivový olej z Hvaru je známy svojou kvalitou.
Na Hvare sa darí aj ďalším rastlinám – rastie tu: borovica halepská (Pinus halepensis), borovica čierna (Pinus nigra), dub cesmínový (Quercus ilex), cypruštek (Cupressus sempervirens), vavrín pravý (Laurus nobilis), myrta obyčajná (Myrtus communis), saturejka horská (Satureja montana), pistácia (Pistacia lentiscus), rutovec sitinový - chorvátsky "žutica" (Spartium junceum), planika veľkoplodá - chorvátsky "manjega" alebo "maginja" (Arbutus unedo).
 |  |
| Plody manjegy (Arbutus unedo), ostrov Hvar | Tieto krásne rastliny možno na Hvare vidieť aj v septembri. |
Z kvitnúcich rastlín sa tu vyskytuje napr. endemický kosatec – chorvátsky "Dalmatinska perunika" (Iris pseudopallida), cyklámen (Cyclamen repandum), púpava (Taraxacum), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), slez lesný (Malva sylvestris) alebo kapara tŕnitá (Capparis spinosa).
Na skalách okolo pobrežia sa môžete stretnúť napr. s týmito druhmi: limonka mriežkovaná (Limonium cancellatum), motar prímorský (Crithmum maritimum).
Prímorské letoviská na Hvare tiež skrášľuje bujná stredomorská vegetácia - datlovníky (Phoenix canariensis), tamariška (Tamarix), opuncia (Opuncia barbarka), ostružník jadranský, oleandre, olivovníky alebo agáve.
 |  |
| Levanduľa, ostrov Hvar | Olivovník, ostrov Hvar |
V minulosti bol ostrov Hvar pokrytý borovicovými lesmi, ktoré boli zdevastované človekom v priebehu niekoľkých storočí v súvislosti s potrebou ďalších pastvín a spotrebou dreva pri špecifickom spôsobe lovu rýb „na svetlo“ (ohne sa zapálili na zvláštnych konštrukciách nad vodou a nazhromaždené ryby sa stali ľahkým úlovkom). Po rozsiahlych lesných porastoch zostali len nepatrné zvyšky (Pakleni otoci, niektoré miesta pohoria Sv. Nikola). Ničivé dielo ľudskej činnosti dokonávajú požiare, ktoré sa v suchej krajine rýchlo šíria (na ostrove nie sú žiadne povrchové toky a minimum sladkovodních prameňov). Pitná voda je v súčasnosti na ostrov privádzaná podmorským vodovodom z pevniny.
Napriek nešetrným zásahom človeka do miestneho ekosystému dnes rastie na Hvare vyše 1100 druhov stredomorských rastlín zhodných s flórou ostrovov v Egejskom a Tyrhénskom mori a na pobreží severnej Afriky.
Aj fauna je na tak malé územie pomerne bohatá, i keď aj jej zastúpenie sa mení vďaka ľudskej činnosti. Jedná sa predovšetkým o drobnú zver – zajac, jarabica, orebica grécka, kuny, veveričky a vidieť môžete s trochou šťastia aj tetrova. Radosť prinesú do nášho života všadeprítomné lastovičky a škovránky. V kasových oblastiach žije i niekoľko druhov netopierov. Z väčších zvierat to sú potom ovce, kozy, somáre a muly. Ich počty sú dnes obmedzené vzhľadom na škodlivosť spásania rastlín. Najbohatšia fauna je však tá podmorská. Samozrejme je tu pestrá škála rýb, ale aj rôzni pŕhlivci, ako sasanky, rohovitky (podobné koralom - tie sú len vo väčších hĺbkach). Pri potápaní môžeme vidieť - aj na jedálničku ochutnať - hlavonožce, ulitníky aj kôrovce.
Medzi najnavštevovanejšie destinácie na Hvare patria mestá Hvar, Jelsa, Stari Grad, Vrboska. Za návštevu stoja aj menšie sídla Basina, Zavala, Sveta Nedjelja, Sučuraj a Milna. Do vnútrozemskej osady Humac, môžete zamieriť za pamiatkami ľudovej architektúry, vínom a dobrou kuchyňou.
 |  |
| Mesto Stari Grad - ostrov Hvar | Mesto Vrboska - ostrov Hvar |
Na ostrov Hvar sa môžete dostať pohodlne trajektom. Zo Splitu do Stari Gradu, alebo z Drveniku na najjužnejší výbežok Hvaru - Sućuraj.
