Sú známe aj olivovníky cez tisíc rokov staré. Pre vyšľachtené olivovníky je typický vo vyššom veku skrútený, prasknutý kmeň. Kvitne v priebehu apríla až mája bielymi, jemne voňajúcimi kvetmi. Pestuje sa pre plody - olivy. Plody sa v Chorvátsku zbierajú v októbri až decembri podľa odrody a zrelosti. Plodom je kôstkovica. Okolo tvrdej kôstky je dužina obsahujúca veľké množstvo oleja. Plody sú zelené, v priebehu zrenia získavajú fialovú, prípadne čiernohnedú farbu.
 |  |
| Olivovník európsky (Olea europia) | Storočné olivovníky v Lune, ostrov Pag |
Olivovník začína rodiť cca po 7 až 10 rokoch, najlepších výnosov dosahuje po 20 roku. Plodiť môže aj do 100 až 150 rokov. Je schopný sám svojej obnovy. Ak je pôvodný strom v zlom stave, vyrašia z koreňov výhony a tak strom žije ďalej. Rovnako dôjde k obnove napríklad po požiari.
Olivovník sa pestoval už pred 8 tisíc rokmi na Strednom Východe. Féničania rozšírili jeho pestovanie po celom stredomorí, do južnej Európy a Afriky. Všetci strom pestovali pre veľké množstvo oleja v dužine jeho plodov. Technológie, nástroje a technologické postupy na spracovanie olív sú nachádzané pri mnohých archeologických vykopávkach. Nálezy dokazujú, že olivový olej nebol používaný len v kuchyni. Využívaný bol aj na kozmetické účely, k masážam, ale aj na účely náboženské. V histórii má tiež význam olivová ratolesť, ktorá je po stáročia symbolom mieru a plodnosti. V Aténach znamenal olivový veniec zavesený na dverách, že syn odišiel do sveta. Olivovník je aj v koráne považovaný za svätý strom.
Olivy sa zbierajú klasickým spôsobom po stáročia. Pod stromami sa rozprestrie plachta a olivy sa striasajú údermi dlhou tyčou do konárov. Dnes sa už niekde pristúpilo aj k mechanizovanému zberu. Vždy je však potrebné dbať na to, aby sa plody nepoškodili. Stolové olivy sa zbierajú vždy ručne. Zberajú sa podľa odrody, zrelosti od októbra niekedy až do januára. Plody musia byť spracované najneskôr do dvoch dní od zberu, aby boli zachované všetky látky z olív a bola zaručená kvalita oleja. Olivy sa očistia, rozomelú, dajú do lisov, kde sa z nich vylisuje olej. Lisujú sa aj s kôstkami. Za najkvalitnejší je považovaný tzv. panenský olej (extra virgin). Získava sa z prvého mechanického lisovania plodov za studena. Olivový olej má zlatožltú farbu a ľahko horkastú chuť. Uchovávať sa musí v chlade. Výťažky z olív sa používajú aj v kozmetike.
Jednotlivé druhy olejov sa od seba líšia kvalitou aj chuťou. Dnes poznáme cca 2.500 odrôd olivovníkov s rôznou kvalitou a chuťou plodov. Olivový olej má rôznu kvalitu a chuť práve závislú na odrode a tiež na podnebí, počasí a type pôdy. V neposlednej rade potom na spôsobe a čase zberu a spracovania. Tak ako u vína aj u olivového oleja môžeme cítiť rôzne vône (citrón, pokosenú trávu, rôzne koreniny, ovocie a pod.) Aj farba môže byť veľmi rôznorodá od tmavo zelené po zlatisto-plavú. Niekedy sa farby a miernej zmeny chuti dosahuje pridaním lístkov olivovníka pri lisovaní - chuť je potom jemne horká a farba inklinuje k zelenej.
Čuch - degustácia čuchom sa vykonáva takto: v pohári sa olej ohreje asi na 25° C dlaňou ruky. Potom si dvakrát maximálne trikrát privoniate. Postup sa môže aj opakovať.
Farba olivového oleja nemá žiadny vplyv na jeho kvalitu a chuť, závisí na odrode a zrelosti plodov.
Chuť - pre olivové oleje je typická chuť horká a mierna pálčivá. Degustácia chuti sa vykonáva takto: na jazyk sa kvapne 8 až 10 kvapiek oleja, 2 až 3 sekundy sa na jazyku zahrieva v pootvorenej puse. Potom sa nechá pomaly skĺznuť po jazyku k zadným zubom, nakoniec sa prehltne. Pokiaľ je nutné pokus opakovať, musia sa ústa neutralizovať minerálnou vodou.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Storočné olivovníky na ostrove Pag.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
