Od rieky Ilovy na západe, štátnej hranice so Srbskom na východe, sever ohraničuje rieka Dráva a hranica s Maďarskom, juh je vymedzený riekou Sávou, ktorá zároveň tvorí štátnu hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Prevažne poľnohospodárska oblasť s najväčšími mestami Osijek (cez 100 000 obyv.) a Slavonski Brod (65 000 obyv.). Prevažuje mierne kontinentálne podnebie s priemernými teplotami v zime tesne pod bodom mrazu a v lete okolo 22 °C. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 750 až 1050 l/m2/rok. Táto časť Chorvátska je českými turistami využívaná iba sporadicky. Nemá prístup k moru a preto leží mimo oblasť záujmu väčšiny letných návštevníkov zo Slovenska.
Zo severu ho môžeme ohraničiť riekou Drávou a hranicou s Maďarskom, na západe štátnou hranicou so Slovinskom, východ možno určiť čiastočne podľa toku rieky Ilovy a teda hranicou so Slavóniou. Južná časť Stredného Chorvátska sa potom nazýva chorvátske prímorie, ktoré sa rozprestiera pozdĺž pobrežia Jadranského mora na severozápade od mesta Rijeka až po mestečko Karlobag na juhovýchode. Centrom tohto územia a zároveň hlavným mestom Chorvátska je Záhreb (necelý 1 milión obyv.). Na juhu územia potom mesto Rijeka (145 000 obyv.) so svojimi lodenicami a najväčším prístavom v Chorvátsku. Prevažne priemyselná oblasť, v časti morského pobrežia zameraná na cestovný ruch. Letoviská ako Crikvenica, Novi Vinodolski, Senj alebo Karlobag väčšine návštevníkov Chorvátska určite nie je nutné bližšie predstavovať. Klímu vo vnútrozemskej časti, okolie mesta Záhrebu a Karlovaca, by sme znášali mierne kontinentálne. Pre nás je však príjemnejšia prímorská klíma v páse pobrežia, kde priemerná teplota v lete dosahuje takmer 26 stupňov a v zime neklesá pod bod mrazu. Strednou časťou Chorvátska vedie diaľnica, umožňujúca turistom idúcim z Rakúska, alebo Maďarska, dopraviť sa do prímorských letovísk nielen v časti chorvátskeho prímoria, ale aj celého Chorvátska.
Tvorí severozápadnú časť Chorvátska. Z troch strán je obklopený Jadranským morom. Jeho východné pobrežie potom obmývajú vody Kvarnerského zálivu. Severnú hranicu tvorí štátna hranica so Slovinskom. Administratívnym centrom polostrova je vo vnútrozemí ležiace mesto Pazin (asi 5000 obyv.). Na juhu Istrie potom Pula (cca 65000 obyv.), ktorá je zároveň najrušnejším miestom Istrijského polostrova. Celé západné pobrežie s prázdninovými destináciami v okolí Umagu, Novigradu, Poreče, Vrsaru, Rovinje a historickými centrami týchto starobylých sídiel je nielen pre turistov zo Slovenskej republiky veľmi známym a vyhláseným krajom pre strávenie letných dovoleniek.
Z pohľadu súčasného Chorvátska môžeme označiť územie Dalmácie ohraničené na severozápadnom pobreží mestom Karlobag, v juhovýchodnej časti Chorvátska potom končí na hraniciach s Čiernou Horou (Montenegro), pri vstupe do sústavy zálivov Boka Kotorska. Podnebie v tejto prímorskej oblasti je výrazne stredomorské s dlhými a suchými letami, zimy sú potom vlhké, daždivé s teplotami okolo +8 až + 10 °C. Len v hornatých častiach Dalmácie, ako sú pohoria Biokovo (na juhu), a Velebit na severe, prevláda submediteránne podnebie (nižšie teploty a vyššie zrážky). Na vrcholkoch pohoria Velebit by ste potom v zimnom období zažili aj sneh a teplotu pod bodom mrazu. Celá prímorská oblasť je zameraná takmer výhradne na cestovný ruch a ponuku destinácií na strávenie letných dovoleniek. V posledných rokoch dobudovali diaľničné spoje vedúce z kontinentálnej (vnútroštátnej) časti Chorvátska tak, aby bolo možné dostať sa rýchlo a pohodlne do obľúbených turistických stredísk.
Z pohľadu cestovateľov a turistov sa ďalej delí na Dalmáciu severnú, strednú a južnú.
Severná Dalmácia - od Karlobagu po Rogoznicu. Spádová oblasť Zadar. Ostatné známe mestá a letné destinácie ako Biograd na Moru, Vodice, Šibenik.
Stredná Dalmácia - od Rogoznice po Gradac. Spádová oblasť Split. Významné miesta ako Trogir, Omiš, Makarska.
Južná Dalmácia - od Gradacu po Oštri Rt (štátnej hranice s Čiernou Horou, záliv Boka Kotorska). Spádová oblasť Dubrovník. Významné mestá a letoviská Ploče, Neum (Bosna a Hercegovina), Dubrovník, Cavtat.