× Umíte chorvatsky? Máme pro vás práci → více informací

Vyhľadať na webe

Tip: Jednoduchý výraz nájdem ľahko, napríklad Hvar alebo počasie

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Jadranské more - Jadran

Jadranské more, nazývané tiež Jadran, obmývajúce pobrežie Chorvátska dostalo meno etruského pôvodu. Etruskovia ho nazvali podľa svojej osady Hadrie, latinsky Adrie. Táto osada ležala v blízkosti dnešných Benátok. Jadranské more ponúka skvelé možnosti pre trávenie letnej dovolenky pri mori. Teplota Jadranu dosahuje až 27 °C.

Jadranské more leží medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Plocha Jadranu je cca 140 tisíc km2. Dĺžka toho "zárezu" do pevniny je 738 km a priemerná šírka 177 km. Chorvátsku patrí jeho východné pobrežie tiahnúce sa od Privlaky na juhu po mys Savudrija na západe vrátane mnohých prekrásnych ostrovov. Na rozdiel od talianskej strany je pobrežie Chorvátska prevažne skalnaté, veľmi členité. Široké piesočnaté pláže tu nenájdete, ale prekrásne priezračné more obmývajúce kamienkové pláže v zátokách áno... a tie Vás očaria. Prvá návšteva chorvátskeho pobrežia možno bude cestou do neznáma, ale každá ďalšia návšteva Vám bude pripadať ako návšteva rodinnej krásy tejto krajiny, ktorá Vás privíta svojou pohostinnosťou, vľúdnym prístupom... a Jadran zostane vo Vašom srdci navždy.

Jadranské more vzniklo poklesom horskej sústavy. More pokrylo vzniknuté zníženiny a vrcholky hôr tvoria stovky ostrovov. Na morskom dne je možné pozorovať stopy po prírodných javoch, kedy bolo morské dno súšou – riečne korytá, krasové javy. Podľa vedeckých výskumov hladina Jadranského mora stúpa cca o 2,5 mm za rok. Že tomu tak bolo vždy, dosvedčujú aj nálezy stovky rokov starých pozostatkov osád a prístavných zariadení pod hladinou mora.

Hĺbka Jadranu

V oblasti Istrie je Jadran "plytký". Hĺbka nepresahuje väčšinou 50 m. Približne od Puly sa morské dno prehlbuje a vytvára dlhú úžľabinu (tzv. Jabucka kotlina), ktorá sa tiahne od Žirje smerom k Taliansku. Najväčšia hĺbka je cca 240 m. Od Jabuckej kotliny sa dno zdvíha k útesom Palagruza (cca 130 m). Smerom na juh morské dno strmo klesá smerom k prepadline – Južnojadranská kotlina kde sa uvádza hĺbka cca 1 300 m.

Príliv a odliv Jadranu

Na Jadrane nie je príliš veľký rozdiel medzi hladinou prílivu a odlivu. Na Istrii je rozdiel okolo jedného metra a na juhu iba cca 40 cm. V úzkych kanáloch alebo zátokách môže tento rozdiel narastať vďaka vetru Jugo vanúcemu od mora. Tento jav je charakteristický pre zálivy na južnom Jadrane. Príliv a odliv sa mení podľa postavenia mesiaca na oblohe. Za novu a za splnu sa príliv a odliv strieda každých 6 hodín.

Morské prúdy Jadranu

Morské prúdy vznikajú v dôsledku prúdenia vetra, tlaku, teplôt a slanosti morskej vody. Rozlišujeme prúdy vertikálne a horizontálne. Vyskytujú sa aj tzv. spodné prúdy, ktoré sú výsledkom pohybu morskej vody z teplejších oblastí do studených. Morské prúdy na Jadrane sú súčasťou stredomorského systému. Hlavný prúd vychádza z Jónskeho mora a postupuje rýchlosťou cca 7 až 14 km za deň pozdĺž chorvátskych brehov k severu. Tu sa otáča a pozdĺž talianskych brehov sa vracia na juh. Toto prúdenie ovplyvňuje významne ťahy rýb v prospech chorvátskych rybárov. Morské prúdy sú na Jadrane len slabo pozorovateľné. Ich rýchlosť kolíše v oblastiach, ale aj v jednotlivých ročných obdobiach. Priemerná rýchlosť je okolo pol uzla. Pre jachtárov je ich znalosť potrebná. Hoci Jadranské more sa "tvári" vľúdne, je veľmi nebezpečné pre tých, ktorí ho podcenia a nerešpektujú.

Slanosť mora

Slanosť mora je určovaná celkovým obsahom soli na kilogram morskej vody. Priemerná slanosť vody je 38,3 gramu na kilo. Vysoký obsah soli a ďalších minerálov je veľmi priaznivý na organizmus a v neposlednej rade spôsobuje práve tú krásnu priezračnosť Jadranského mora (na otvorenom mori je viditeľnosť aj do 50 m). V dôsledku bohatých prítokov sladkej vody z pevniny je v severnej časti slanosť mierne nižšia. Tieto pramene (vrulje) sú krasového pôvodu a vyvierajú v značných hĺbkach. Najčastejšie sa objavujú v oblasti Západnej Istrie, pod Velebitom, Biokovom, v Stonskom zálive a na ďalších miestach. Jadranské more je v porovnaní s inými pomerne chudobné z biologického hľadiska, a to v dôsledku geologického zloženia dna a pobrežie (vápenec) obsahuje relatívne malé množstvo planktónu.

Teplota mora

Na Jadrane dochádza k veľkým výkyvom teploty mora. Priemerná ročná teplota je 11 °C. Najteplejšie je more v letnom období. Na severe dosahuje teplota Jadranu 22 až 25 °C a na juhu až 27 °C. V Jadranskom mori sú dobre rozoznateľné teplotné vrstvy. Prvá teplotná vrstva siaha približne do hĺbky 3 až 5 m, ďalšie cca do 12 m a ďalšia do 18 m. V hĺbkach nad 20 m je konštantná teplota po celý rok.

Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!

Destinácie Chorvátska na mape