× Umíte chorvatsky? Máme pro vás práci → více informací

Vyhľadať na webe

Tip: Jednoduchý výraz nájdem ľahko, napríklad Hvar alebo počasie

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Karneval Rijeka

Obdobie karnevalu začína po Troch kráľoch a končí Popolcovou stredou. Niektorí Chorváti, najmä obyvatelia Rijeky, považujú karneval za „piate ročné obdobie“. Jeho hlavným princípom je vyhnať zimu a všetko zlé a pripraviť podmienky pre novo prichádzajúce plodné jarné obdobie. Samozrejme za sprievodu hudby, zábavy a typického maskovania.

Tradícia karnevalových osláv v chorvátskom prímorí

Najsilnejšie sa uchoval zvyk karnevalových osláv v chorvátskom prímorí a v oblasti Kvarneru. Odtiaľ tiež pochádzajú zvončari - tradičné chorvátske karnevalové masky. A práve v prímorskej Rijeke každoročne prebiehajú veľkolepé karnevalové slávnosti, ktoré priťahujú návštevy nielen chorvátskych, ale aj zahraničných turistov.

Kým v mestách sa začiatok karnevalu vyhlasuje symbolickým odovzdaním kľúča od brány mesta vodcovi masiek, na dedinách má začiatok karnevalu inú tradíciu. Na vysoký stĺp sa zavesí bábka zo slamy - tzv. Pust. Na konci karnevalu sa potom Pust odsúdi za všetko zlé, čo sa obci v minulom roku prihodilo. Po odsúdení sa bábka slávnostne zapáli, aby zlo opustilo dedinu.

Pôvod slova karneval

Existujú dve teórie, ako slovo karneval vzniklo. Podľa jednej z nich pochádza slovo karneval z talianskeho výrazu „carne vale“, čo znamená opustenie mäsa čiže fašiangy. Súvisí teda s pôstom, ktorý nasleduje po období karnevalu.

Druhá teória sa prikláňa k názoru, že slovo karneval vzniklo odvodením z názvu lode „Carrus navalis“, ktorá v strednej Európe prevážala bábky.

História karnevalového maskovania

Karnevalové maskovanie má svoje korene až v starovekom Grécku, kde sa konali oslavy tzv. Saturnálie na počesť boha Dionýza, boha vína a neviazaného veselia. Starí Rimania potom tento zvyk prevzali a pokračovali v týchto slávnostiach, nazývaných v Ríme bakchanálie, na oslavu svojho boha Bakcha. Princíp osláv tkvel práve v maskovaní alebo presnejšie vo výmene sociálneho postavenia, kedy si otroci menili role s pánmi a mohli teda byť aspoň na okamih niekým iným než v skutočnosti.

Súčasná podoba karnevalu pochádza však pravdepodobne zo stredoveku. Aj keď si počas karnevalu mohol každý vyskúšať akúkoľvek úlohu a hrať sa na kohokoľvek, nebolo dovolené zneužívať karneval k urážkam či napádaniu ostatných občanov. Za takéto správanie hrozili prísne tresty v podobe vysokých pokút, väzenia či dokonca amputácia ruky. Tradíciu pálenia slamenej bábky prevzali Chorváti zo západoeurópskych karnevalov.

V Juhoslávii bol po druhej svetovej vojne karneval zakázaný. Dôvodom boli obavy, že by mohli byť karnevalové oslavy zneužité k politickej satire a výsmechu vlasti. Postupne sa ale tradícia karnevalu začala obnovovať na dedinách a na okraji miest v chorvátskom prímorí. Prvý karneval v bývalej Juhoslávii sa konal v Rijeke v roku 1982 za účasti 220 maskovaných osôb.

Karnevalové slávnosti v Rijeke

Najväčšie chorvátske karnevalové oslavy sa každoročne konajú v Rijeke. Karnevalové obdobie tu začína na sviatok sv. Antona, ktorý pripadá na 17. januára. Slávnosti začínajú v tento deň vyvesením karnevalovej vlajky.

Vrcholom karnevalových osláv v Rijeke je medzinárodný karnevalový sprievod. Sprievodu sa v roku 2018 zúčastnilo 10 000 maskovaných účastníkov z rôznych krajín sveta so 73 alegorickými vozmi. Počas krátkej chvíle sa v uliciach Rijeky odohrajú stáročia. Návštevníci sú svedkami pradávnej migrácie dinosaurov. Zanedlho prejde okolo pobaveného davu egyptská kráľovná s armádou a vzápätí stredovekí šľachtici a rytieri. Divákov však určite pobavia aj čínske draky a rôzne ďalšie zvieratá. Bohato zdobené alegorické vozy svedčia o dôkladnej celoročnej príprave na túto slávnosť.

Rijecký karneval končí tradičným odsúdením a upálením slamenej bábky Pusta a vrátením kľúča od brány mesta rijeckému starostovi.

O medzinárodnom význame a popularite Rijeckého karnevalu svedčia aj mnohé ocenenia. Rijecký karneval bol zahrnutý do zoznamu 500 najdôležitejších udalostí v Európe. Podľa novín Sunday Times bol vyhlásený jednou z najexotickejších udalostí na svete a turistické združenie mesta Rijeka zaň získalo v roku 2009 ocenenie "Zlaté turistické srdce".

Bez zvončarov sa chorvátsky karneval nezaobíde

Na chorvátskom karnevale nesmú chýbať tradičné masky tzv. zvončarov. Názov získali tieto mužské postavy od zvonov, ktoré nosia priviazané okolo pása a ktoré svojou chôdzou rozoznievajú. Oblečenie vychádza z úzkeho spojenia pastierov s prírodou, preto je ovčia koža neoddeliteľnou súčasťou masky zvončarov.

Hoci existuje v chorvátskom prímorí viacero druhov zvončarov, všetkých spája rovnaké základné oblečenie. Tým sú biele nohavice a námornícke tričko s modrobielymi pruhmi. Samozrejme nesmie chýbať ani ovčia koža a predovšetkým zvony. Predstavíme si dva typy zvončarov - Žejanských a Halubajských zvončarov, ktorí sú zapísaní na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Farební poslovia jari - Žejanskí zvončari

Tento typ zvončarov pochádza z vnútrozemskej obce Žejana, asi 20 kilometrov severozápadne od Opatije. Žejanskí zvončari sa môžu pochváliť najfarebnejším kostýmom zo všetkých druhov zvončarov. Na hlave nosia klobúk, na ktorého vrchole majú farebný papierový kruh pripomínajúci rozkvitnutú jarnú kvetinu. Z klobúka padá ako vodopád množstvo pestrofarebných papierových pásikov až k zemi. Pod pásikmi majú ovčie rúno a okolo pása nosia väčšinou tri menšie zvony. Žejanskí zvončari chodia spravidla v menšej skupine s dvomi až desiatimi členmi. Ich úlohou je privolať jar a plodnosť.

Strašidelní obrancovia dedín - Halubajskí zvončari

Títo zvončari pochádzajú z oblasti Halubje, čo sú dediny na okraji Rijeky. Halubajskí zvončari majú tiež svoj nezameniteľný kostým. Aj oni majú cez chrbát prehodené ovčie rúno. Na rozdiel od ostatných zvončarov nosia Halubajskí iba jeden veľký zvon s objemom okolo 9 litrov. Poznávacím znamením Halubajských zvončarov je veľká maska ​​pripomínajúca hlavu strašidelného zvieraťa. Masky sú naozaj rozmerné a bežne vážia od 8 do 12 kilogramov. Dôležité je, aby záhadný tvor pôsobil čo najstrašidelnejšie. Jeho poslaním je zahnať všetko zlo, ktoré by po sebe mohla zima zanechať. Každá maska ​​má preto veľké zuby, vyplazený jazyk a strašidelné rohy. V ruke nosia drevenú palicu. Podľa legendy si dedinčania stvorili Halubajských zvončarov, aby ubránili dedinu. Pastieri na kopcoch sa obliekli do ovčieho rúna a rohatých masiek. Do rúk vzali sekery, hlasno kričali a zvonili. Takýto hluk mal vzbudiť dojem veľkého počtu bojovných mystických stvorení a zastrašiť Tatárov, Turkov a iné armády, ktoré by dedinčanov ohrozovali. Z tohto dôvodu chodia Halubajskí zvončari vo veľkých skupinách 30 mužov. Každoročne je vystúpenie Halubajských zvončarov neoddeliteľnou súčasťou karnevalových osláv v Rijeke.

Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!

Destinácie Chorvátska na mape