× Umíte chorvatsky? Máme pro vás práci → více informací

Vyhľadať na webe

Tip: Jednoduchý výraz nájdem ľahko, napríklad Hvar alebo počasie

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Sladkovodná sústava Chorvátska

Chorvátsko má nadpriemerné množstvo sladkej vody na jedného obyvateľa. Určite sa to nezdá, pretože vnímame Chorvátsko skôr ako krajinu s nedostatkom vody a dažďových zrážok. Tento pocit v nás vyvolávajú skúsenosti z našich letných návštev prímoria, kde tomu naozaj tak je. Z celkového množstva tvorí 12 % podzemnej vody uspokojivej kvality. Dobrá kvalita vody je dôsledkom slabého osídlenie niektorých oblastí, malému rozvoju priemyslu a čiastočne aj racionálnemu využívaniu vodných zdrojov. Zvláštne bohatstvo tvoria minerálne, termálne a pramenité vody.

Využitie tohto bohatstva nie je v Chorvátsku veľké, predovšetkým v oblasti termálnych vôd. Miestne sú využívané ako termálne kúpele. V Chorvátsku nájdeme 15 druhov liečivého bahna a 14 termálnych prameňov (7 termominerálních prameňov), všetky sa nachádzajú vo vnútrozemí. Potenciál je však vo využití prírodných minerálnych vôd ako balenej vody na pitie.

Plitvické jazerá Zrmanja

Plitvické jazerá

Splavovanie rieky Zrmanja

Tunajšie rieky sú pomerne krátke, väčšina z nich pramení vo vápencových pohoriach, ako tzv. vyvieračky. Najmä z jari a na jeseň sú pomerne vodnaté. Rieky na chorvátskom území patria k čiernomorskému (cca 35.200 km2 = 62 %) a jadranskému (21.400 km2 = 38 %) úmoriu. Rozvodie tvorí chrbát Dinárskeho pohoria. K čiernomorskému úmoriu patria najmohutnejšie a najdlhšie chorvátske rieky - Sava, Drava, Dunaj, Kupa, Mura a Bosut. Rieky jadranského úmoria sú menej mohutné, kratšie s menšími prítokmi - Mirna, Raša, Dragonija, Cetina, Krka.

S ohľadom na vápencové zloženie tunajších pohorí má mnoho riečok formu ponorných, tzv. vyvieračiek. Jedná sa o riečky, ktoré majú tok ukrytý pod zemou a vyvierajú často i do Jadranského mora pod hladinou mora, napr. Lika, Ričica vo Velebite.

Sáva – najdlhšia rieka Chorvátska

Ako je zrejmé z tabuľky najdlhšou (a tiež najdivokejšou) riekou v Chorvátsku je Sáva. Pramení v Slovinsku a vzniká sútokom Sávy Dolinky a Sávy Bohinjky. Na územie Chorvátska vteká v blízkosti hraničného prechodu Samobor, západne od Záhrebu. Jej povodie činí cca 95 700 km2. Až do Záhrebu tečie v horách v úzkom riečnom údolí. Stredný a dolný tok vedie južným okrajom Stredodunajskej roviny. Tu rieka silne meandruje a jej koryto je v značnej dĺžke obohnané hrádzami proti povodniam. Šírka koryta pri Záhrebe je 100 m a v ústí 280 m. Sáva je nejvodnatejším prítokom Dunaja. Na mape môžete jej tok sledovať v blízkosti súčasnej diaľnice zo Záhrebu na Slavonski Brod. Chorvátske územie opúšťa po 562 km a pokračuje na územie Srbska, kde sa pri Belehrade vlieva do Dunaja. Splavná je od mesta Sisak až po ústie do Dunaja.

Prítoky Sávy

  • sprava - Lublaňka, Kupa, Una, Vrbas, Ukrina, Bosna, Tinja, Drina, Kolubara
  • zľava - Česma

Dráva

Ďalšou veľkou riekou je Dráva prameniaca v južnom Tirolsku v Taliansku, v Karnských Alpách. Na hornom toku v Rakúsku pretína Klagenfurtskú kotlinu a prediera sa cez južné výbežky Álp najmä potom Gailtalských, ktorým tvorí ich severnú hranicu. Na území Slovinska vteká do Stredodunajskej roviny. Ďalšia časť svojej trasy tvorí prirodzenú hranicu medzi Chorvátskom a Maďarskom, až na posledných 50 km v okolí Osijeku, pred sútokom s Dunajom. Chorvátskom preteká 305 km. Splavná je od mestečka Čadavica k ústiu rieky. Na rieke bola vybudovaná kaskáda vodných elektrární, a síce v Rakúsku, v Slovinsku a v Chorvátsku. Od Villachu je možná lodná doprava v dĺžke 650 km až k ústiu. Preteká mestami Villach, Maribor, Ptuj, Ormož, Belišće, Varaždin, Osijek. 

Prítoky Drávy

  • sprava - Isel, Möll, Lieser, Gurk, Lavant, Mur
  • zľava - Gail, Vellach, Mieß, Dravinja, Karašica

Dunaj - druhá najväčšia rieka Európy

Chorvátskom preteká aj druhá najväčšia rieka Európy, Dunaj. Preteká najvýchodnejším cípom Chorvátska v dĺžke 188 km. Je po Volge druhá najdlhšia rieka v Európe, ktorá preteká alebo tvorí štátnu hranicu celkom 10 krajín (Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina). Dĺžka toku je 2 857 km (s Bregem 2888 km). Rozloha povodia je 801 463 km2 a zasahuje do 19 európskych štátov.

Prímorské rieky Chorvátska

Prímorské rieky sú kratšie, s nevyrovnaným stavom vody, zato veľmi prudkým prietokom v jarných mesiacoch. Na Istrii stojí za zmienku napr. rieka Mirna a Raša. V Dalmácii potom Krka, Cetina a Zrmanja.

Zrmanja je typická krasová rieka v Severnej Dalmácii. Neohromí dĺžkou ani mohutnosťou, ale pretože preteká hornatou oblasťou, je nádherná svojou prudkosťou, nádhernými vodopádmi a perejami v divokých tiesňavách. Je výborným miestom pre obdivovateľov divokej vody. Rieka je splavná pre malé lode až do obce Obrovac. Najobľúbenejším úsekom pre vodákov je časť medzi mestečkami Ervenik po priehradu Muškovci. Rieka je vhodná pre skúsených vodákov, ale aj turisti si môžu užiť kúzla tejto krasovej riečky (organizované akcie pre záujemcov) ústiacej do Novigradského zálivu.

Cetina zostupuje od prameňa na 105 km dĺžky z 385 m. Jej povodie je cca 3 700 km2. Pramení v Dinárskom pohorí blízko obce Cetina, potom pokračuje krasovým poľom medzi Kninom a Sinjom, kľukatí sa okolo hory Mosor a v prímorskom mestečku Omiš sa vlieva do Jadranského mora. Tiež Cetina je zaujímavá lokalita pre milovníkov raftu.

Krka vzniká spojením niekoľkých menších riek, ktoré sa spájajú pri mestečku Knin. Po ceste k moru preteká suchou krasovou oblasťou. Kaňony a vápencové bariéry vytvorili úplne neopakovateľnú krajinu. Na svojom toku prekonáva s ladnosťou a kúzlom výškové rozdiely v krásnych vodopádoch - Národný park Krka; najvyšším z nich je Manojlovac (52 m). Na svojom toku vytvára tiež niekoľko menších jazier (napr. Visovac s ostrovčekom uprostred). Pri Šibeniku ústi do Jadranského mora.

Jazerá v Chorvátsku

Zásobárňou povrchových vôd na území Chorvátska sú početné jazerá, ktoré nie sú bohužiaľ príliš veľké. Môžeme ich rozdeliť na prírodné a umelé vodohospodárske diela pochádzajúce z minulého storočia.

Prírodné jazerá

  • Plitvické jazerá (ležiace na toku rieky Korany, pozostáva z 16 jazier)
  • Červené a Modré jazero (v blízkosti mestečka Imotski)
  • Vranské jazero (na ostrove Cres)
  • Vranské jazero (v blízkosti Biogradu na Moru)
  • Prokljanské jazero (na dolnom toku rieky Krky blízko Šibeniku)

Umelé jazerá

  • Lokvarské a Bajerské jazero (oblasť Gorskeho Kotoru)
  • Trakošćanské jazero (Chorvátske záhorie)
  • jazero Peručko (na toku rieky Cetiny pod Kninom)

Vranské jazero je jedinou zásobárňou sladkej vody na ostrove Cres (zásobuje aj susedný ostrov Lošinj). Jazero má rozlohu 5,2 km2. Jednou zo zvláštností je to, že jeho hladina je 13 m nad hladinou mora (kriptodeprese). Jeho hĺbka je 81 m. Vodou je zásobované z miestnych podzemných prameňov a výdatných prameňov z pevniny. Uvádza sa, že v jazere je zhromaždené cca 200 mil. m3 sladkej vody výbornej kvality. Brehy jazera sú výborným miestom pre hniezdenie a život veľkého počtu vodných vtákov. Na ostrove sú dve ekologické rezervácie (Podokladi a Kruna). Jedným z hlavných projektov je projekt na ochranu supa bielohlavého. Môžeme tu pozorovať aj niekoľko pôvodných živočíšnych druhov.

Jazero rovnakého názvu - Vranské jazero nájdeme ešte na jednom mieste Chorvátska, a to v severnej Dalmácii, v blízkosti zaujímavého turistického letoviska Biograd na Moru. Jedná sa o najväčšie prírodné jazero s rozlohou cca 30 km2. Jeho šírka je v priemere 2 km a dĺžka 14 km. Na rozdiel od Vranského jazera na ostrove Cres je plytké. Hĺbka dosahuje maximálne 6 m. Podobne ako Vranské jazero na Crese je aj tu hladina jazera nad hladinou mora (kriptodepresia). Vodná plocha vznikla zatopením krasového poľa. Od mora je oddelená v najužšom iba 800 m širokým vápencovým chrbtom (blízko Pakoštane). Jazero vzniklo kumuláciou sladkej vody z niekoľkých sladkovodných prameňov. Voda v jazere je však brakická - podzemnými kanálmi je prirodzene spojené s blízkym morom. Umelo potom bol vybudovaný úzky kanál Prosika ako ochrana pred miestnymi záplavami. Celá oblasť je ornitologickým a rybárskym rajom. V roku 1999 bolo 57 km2 vodnej plochy a priľahlých brehov vyhlásené prírodným parkom. Ornitologická rezervácia (vyhlásená v roku 1983) v severozápadnej oblasti jazera je domovom cca 240 druhov vtákov. Celá oblasť samozrejme myslí na turistov. Celoročne tu je možné chytať ryby (rybársky lístok si môžete zakúpiť na recepcii blízkeho autokempu + zapožičanie loďky), sú poriadané ornitologické pozorovania. Na východnej strane jazera je vybudovaná príjemná stezka pre peších a cyklistov. Najkrajší pohľad na jazero je z upravenej vyhliadky na vrchu Kamnejak.

Prokljanské jazero nájdete na dolnom toku rieky Krky. Jeho plocha je 11 km2. Severná časť je plytšia (v priemere 4 m), v južnej potom hĺbka dosahuje až 20 m. Aj toto jazero je prepojené s morom, a to umelým kanálom ústiacim pri prístave v Šibeniku. Tiež tu je voda brakická. Zaujímavosťou je malý ostrovček uprostred jazera sa zvyšky antických a stredovekých stavieb. V okolí sa podávajú výborne upravené jazerné ryby.

Jedným z najväčších jazier v Chorvátsku - umelo vytvoreným na toku rieky Cetiny - je jazero Peručko ležiace v nadmorskej výške 360 m. Cetina vyviera na povrch pri obci Vrlika. Výborne ho uvidíte v celej kráse, ak pôjdete na juhodalmatské pobrežie starou cestou. Zhruba na pol cesty medzi mestami Knin a Sinj Vás bude sprevádzať po ľavej strane cesta v dĺžke 20 km. Zmyslom vybudovania celého vodného diela boli potreby hydroelektrárne Peruča. Tento komplex bol vybudovaný na prelome 60. a 70. rokov ako prvá vodná elektráreň na krásnom toku Cetiny (po smere toku sú vybudované ešte ďalšie tri). Najväčšia hĺbka u hrádze je 64 m. Obsah jazera sa odhaduje na cca 500 mil. m3 vody. Jazero sa využíva aj pre rekreačné účely, v poslednej dobe tu bolo vybudovaných niekoľko príjemných kempov.

Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!

Destinácie Chorvátska na mape