Za dávnych tektonických porúch sa časť súčasného pohoria Velebit oddelila od masívu a prasklinu prekrylo more, vznikol ostrov Pag ako najdlhší z jadranských ostrovov. S rozlohou 285 km2 je tretí najväčší (po Krku a Cresu) a piaty najväčší na Jadrane (po Brači a Hvare). Ostrov má trochu neobvyklý, tiahly tvar. Jeden básnik o ostrove Pag povedal, "že sa roztiahol pod Velebitom ako unavená veľryba". Najužší je ostrov na výbežku širokom len niekoľko sto metrov, na ktorého vrchole sa nachádzajú miesta Tovarnele a Lun. Najširšie miesto je v južnej časti pri obci Miškovice - asi 2 km. V dĺžke 60 km sa Pag tiahne od severozápadu na juhovýchod. Delí Dalmáciu od Prímoria a žije tu okolo ôsmich tisíc obyvateľov.
Z najväčšej časti tvorí krajinu Pagu šedobiely, bórou zbrázděný kamenistý kras, ktorý je v niektorých vyšších oblastiach ostrý ako britva. Zelené plochy sa nachádzajú na juhozápade okolo obce Šimuni a v severozápadnej časti ostrova od Novalje do Tovarnelu. Pobrežie ostrova je mimoriadne členité s veľkým počtom zátok, prístavísk a piesočných pláží. Morské dno je prevažne piesočnaté a len miestami skalnaté. Hĺbka pažských vôd je 2 až 67 metrov.
Ostrov Pag tvorí prevažne krasový vápenec a slieň, a všade možno vidieť závrty, jaskyne a priehlbiny. Na ostrove sú tri sladkovodné jazerá - Velo Blato a Malo Blato neďaleko Povljany a Blato Robota pri Kolane. Sú tu aj tri úrodné krasové polia - Novaljské, Kolanské a Povljanské, na ktorých sa vyvinulo poľnohospodárstvo, a to predovšetkým vinárstvo. Väčšia časť ostrova leží na nulovej nadmorskej výške, najvyšší ostrovný vrchol je Sveti Vid merajúci 349 m. Zo všetkých obcí len Kolan a Gorica nie sú pri mori alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. K ostrovu Pag patria aj menšie ostrovčeky Maun, Škrda a Brušnjaci na západe a Maškalic a Šestakovci na severe.
