Jedným z najvýznamnejších príbehov v histórii mesta Pag je udelenie Buly kráľa Bély IV., Ktorú mestu Pagu udelil štatút Slobodného kráľovského mesta. Stalo sa to 30. marca 1244 a tento dátum sa oslavuje ako Deň mesta Pag. Uprostred bojov Zadaru s Rabom o nadvládu nad ostrovom sa Pažania neustále snažili dosiahnuť autonómiu, o ktorú sa usilovali všetkými právnymi prostriedkami. Pažský sudca Belota Dobronić sa na Všeobecnom chorvátskom sneme v Ninu v roku 1396 pokúsil uskutočniť pažskú samosprávu a čiastočne sa mu to aj podarilo. Chorvátsky kráľ Ľudovít I. v roku 1376 potvrdil Pagu práva slobodného kráľovského mesta a dal mu niektoré ďalšie výhody. Kráľ Ladislav v roku 1403 predal svoju časť Dalmácie Benátkam a to sa vzťahovalo aj na Pag. Takto Pag na viac storočí pripadol Benátskej republike. V roku 1433 dostal Mestský štatút, jeden z prvých podobných dokladov v Chorvátsku.
V polovici 15. storočí hrozilo väčšie nebezpečenstvo od Turkov, a tak sa Pažané rozhodli 18. mája 1443 zahájiť výstavbu nového mesta na súčasnom mieste. Plány na budovanie nového mesta Pag zhotovovali v Benátkach a na budovanie sa podieľal aj veľký staviteľ a sochár Juraj Matejev Dalmatinac. Do nového mesta sa Pažané presťahovali v roku 1467. Opustené mesto potom nazvali jednoducho Stari Grad (Staré Mesto) a toto toponymum sa zachovalo dodnes. Novo vybudované mesto poskytovalo viac bezpečia, pretože hradby boli dodatočne opevneny deviatimi vežami. Do nového mesta Pagu sa presťahovalo celé obyvateľstvo Starého Mesta, a tak je vlastne história starého i nového Pagu jedna a nedeliteľná. V čele pažské správy po storočí bol knieža, ktorého vymenovala ústredná moc z Benátok.
Dôležitú úlohu vo vytváraní kultúrneho a hospodárskeho života v meste Pag hrali pažské šľachtickej rodiny. Ich paláce boli symboly moci a bohatstva, ale aj všeobecné prosperity mesta. V roku 1792 dostal Pag svoje prvé gymnázium.
Do správneho celku Mesta Pagu patria tieto obce:
Správny celok mesto Pag číta celkom 3654 obyvateľov.
Staré jadro mesta Pag je chránenou kultúrnou pamiatkou a vnútri sa nachádzajú stavby, ktoré svedčí o intenzívnom mestskom živote Pagu, ako aj o bohatstvu, ktorým disponoval obzvlášť od 15. do 17. storočí. Mesto Pag bolo založené 18. mája roku 1443 a prvú budovu, pre ktorú bol položený základný kameň, bol Zborový kostol Nanebovzatia Panny Márie na námestí Petra Krešimira IV. Začal sa budovať ako katedrála, čiže ako sídlo biskupov diecézy, ale túto funkciu nikdy nenaplnil z politicko-historických dôvodov. Kostol si možno prezrieť denne a liturgie sa v ňom konajú pravidelne. Naproti Sborovému kostolu Nanebovzatia Panny Márie na námestí Petra Krešimira IV. stojí Kniežací palác. Bol vybudovaný v priebehu 15. storočí a do roku 1905 v ňom bolo sídlo ostrovné a mestskej správy. V tejto budove stolovali kniežatá, zasadala šľachtická a Mestská rada. V juhozápadnej časti starého mestského jadra stojí veža Skrivanat, na ktorú nadväzujú starobylé hradby. Veža Skrivanat sa zachovala ako jediná z deviatich veží, ktoré obklopovali mesto Pag. Bola postavená v 15. storočí ako pevný bastion na severozápadnej strane mesta.
Pažská šľachta bola väčšinou veľmi bohatá, najviac vďaka obrovským statkom, ktoré vlastnila po celom ostrove, ale aj solivarně, ako aj vďaka osobnému angažmá v rozvoji obchodu. Najväčší zo všetkých pažských rodín bola rodina Mirkovićů. Palác rodiny Mirkovićů sa nachádza v ulici Ivana Mirkoviće. Vybudoval ho v renesančnom slohu architekt Radmilo Alegreti. Severná časť paláce si zachovala pôvodnú podobu. Palác Jadrulić je v Jadrulićově ulici, možno ho spoznať podľa kamenného balkóna a zdobeného portálu. Bol vybudovaný v roku 1683 a zaberal dve tretiny južnej časti ulice, v ktorej sa nachádza.
Budovu mestskej správy tvoria niekdajší veža Karmelengo na Branimírově nábreží. Mala osmistranný tvar a zabezpečovala západnú námornú bránu do mesta. U nej stál Mestský archív, ktorý spolu s vežou zhorel v roku 1905. Frane Budak, vtedajší starosta, prestaval vež a urobil z nej sídlo mestskej správy.
Soľné magacíny na Prosice predstavujú jedinečnú kultúrnu pamiatku. Ich výstavba začala v roku 1629.
Kostol sv. Kríža (svätého Antonína Opata) na Dominikánskom námestí je dnes súkromným domom, ktorý si čiastočne zachoval pôvodnú podobu. V tomto kostole sa opatrovala najvýznamnejšie relikvie mesta Pagu, sv. Kríž, o ktorého sa starali dominikáni. Dominikánsky kláštor existoval až do roku 1807. Kostol sv. Petra s benediktínskym kláštorom stojí na ceste zo starého mestského jadra do Prosiky a prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1289. Existoval však už skôr. Kláštor bol pravdepodobne vybudovaný už v 11. storočí. Na mieste niekdajšieho kostola sv. Petra je teraz piaty v rade deviatich soľných magacínů. Opátstvo sv. Petra bolo opustené začiatkom 15. storočí a jeho pôvodná podoba sa zachovala až do roku 1779. Benediktínsky kláštor sv. Markéty sa nachádza v ulici Josa Felicinoviće. V ňom žijú a pracujú mníšky benediktinky. Kláštor bol vybudovaný v roku 1483 na podnet kanonika Juraja Slovinji. Kostol pri kláštore dala vybudovať šľachtická rodina Mišolićů. Kostol sv. Jiří sa nachádza v ulici Juraja Dalmatince a predtým bol čiastočne zabudovaný do severovýchodných hradieb mesta. V súčasnosti sa v ňom liturgie organizujú iba na sviatok sv. Jiří, svätca a patróna mesta Pag, inak sa tento malý, pekný kostolík počas leta využíva ako atraktívna galérie. U kostola sv. Františka stál kláštor františkánov konventuálů, ktorí sa sem premiestnili zo Starého mesta. Kláštor bol zatvorený v roku 1785. Do vyprázdnených priestorov sa nasťahovala prvá pažská škola. Celý areál bol zbúraný v roku 1854. Kostol sv. Mikuláša - najstaršia údaj o tomto kostole pochádza z roku 1433, keď sa o ňom hovorí ako o mieste, na ktorom sa platil poplatok na dovoz vína. Ďalšie zmienka o ňom pochádza z roku 1452 a podľa zápisu z roku 1603 sa v ňom konala omša na sviatok sv. Mikuláša. Kostol sa zachoval v pomerne dobrom stave.
