Rybolov v Chorvátsku môže byť zábava |
Povolenie k rekreačnému rybolovu stojí pre cudzincov 60 kun na deň, na 3 dni 150 kún, na 7 dní 300 kún a na 30 dní 700 kún. Zvlášť sa vydáva povolenie na lov harpúnou a zvlášť na lov na udicu.
Je zakázané uloviť za deň viac ako 5 kg úlovku, ktorý sa nesmie ani predávať, ani meniť. Smie sa teda využiť len pre vlastnú potrebu.
Rekreačný a športový rybolov je zakázaný v prístavoch, na plážach a na kúpaliskách v čase od 1. mája do 1. októbra.
Pre lov veľkých rýb na Jadrane je potrebné mať špeciálne povolenie, ktoré stojí na 1 deň 120 kún, na 3 dni 300 kún a na 7 dní 600 kún. Tento typ povolenia sa týka týchto druhov veľkých rýb:
Rybársky lístok si môžete vybaviť online na stránkach chorvátskeho Ministerstva poľnohospodárstva - odbor rybolovu.
Jadranské more je plné života |
Väčšina rýb, ktoré sú v Chorvátsku predmetom rybolovu, je pelagických a žije v tzv. pelagickej zóne, teda blízko morskej hladiny. Protikladom sú ryby hlbokomorské, žijúce v hĺbkach až okolo 200 m. V Chorvátsku sa často stretnete s delením rýb na biele ryby (bijele ribe) a modré ryby (plave ribe).
Medzi biele ryby patria napr. orada (lovrata), brancin, kovač, bukva, oslić, škarpina a zubatac (chorvátske názvy).
Modrými rybami sú napr. skuša (po slovensky makrela), tuna (po slovensky tuniak), palamida, papalina, srdela a haringa (chorvátske názvy).
Kalmáre sa v Chorvátsku lovia v noci. Fotografie z lovu kalamárov si môžete prezrieť na strane Lov kalamárov v Chorvátsku.
Chov morských rýb je v prímorských oblastiach Chorvátska veľmi rozvinutý, najmä v oblasti okolo Zadaru. Chov je zameraný na ryby a mäkkýše.
Z morských rýb je pozornosť zameraná predovšetkým na potápača európskeho (Dicentrarchus labrax) a pražmu zlatú (Sparus aurata). Týchto dvoch druhov sa ročne v Chorvátsku vyloví okolo 5 tisíc ton, z toho je väčšina určená pre domáci a európsky trh, predovšetkým Taliansko. Celkom tu pôsobí 30 rybárskych spoločností (v 47 rôznych lokalitách).
Lov tuniakov obecných (Thunnus thynnus) v Chorvátsku je založený na love menších jedincov, vážiacich len 8 až 10 kg, a ich následnom chovu, až dorastú do 30 kg a viac. Chov prebieha vo veľkých klietkach plávajúcich v mori v Splitsko-dalmatínskej župe a v Zadarskej župe. Ročne sa vyloví približne 4 tisíc ton tuniakov. Väčšina rýb je určená pre japonský trh. Celkom tu pôsobí 5 rybárskych spoločností (v 10 rôznych lokalitách).
Chorvatské more je bohaté na rôzne druhy mušlí |
Chov mäkkýšov prebieha u dvoch druhov: mušľa slávka stredomorská (Mytilus galoprovincialis) a ustrica jedlá (Ostrea edulis). Hlavnými oblasťami pre ich chov je západné pobrežie Istrie, Velebitský kanál, ústie rieky Krky a Stonský záliv. Produkcia je založená na zbere a dosahuje ročne až 3 tisíc ton mušlí a 1 milión kusov ustríc. V súčasnej dobe sú chorvátske mušle a ustrice určené len pre chorvátsky trh.
V chove sladkovodných rýb ide v Chorvátsku predovšetkým o ryby žijúce v teplých, stojatých vodách (kaprovité ryby) a v studených, prúdiacich vodách (lososovité a pstruhovité ryby). Pri chove rýb v stojatých vodách ide o kapra obyčajného (Cyprinus carpio), amura bieleho (Ctenopharyngodon idella), tolstolobika pestrého (Hypophthalmichthys nobilis), tolstolobika bieleho (Hypophthalmichthys molitrix), sumca veľkého (Silurus glanis), zubáča obyčajného (Stizostedion lucioperca), šťuku obyčajnú (Esox lucius) a lieňa obyčajného (Tinca tinca). Chovný cyklus u týchto rýb je 3 roky. Chov rýb v studených vodách zahŕňa pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a pstruha obyčajného potočného (Salmo trutta fario). Chovný cyklus pstruhov je 2 roky.
Celková produkcia sladkovodných rýb v Chorvátsku v roku 2010 bola 9,5 tisíc ton, z toho 6,5 tisíc ton boli kaprovité ryby a okolo 3 tisíc ton lososovité ryby. Produkcia týchto rýb rastie.