Hlaholika mala pôvodne 41 znakov (dnes 33 znakov) a bola vytvorená okolo roku 862 Konštantínom zo Solúna ako vedomý celok s nadväznosťou mnohých písmen a jednotnou grafickou úpravou ornamentálneho rázu. Jej zostavenie bolo podnietené potrebou vytvoriť písmo k zaznamenaniu slovanských bohoslužobných textov. Táto nová abeceda, vlastne hlaholská azbuka, mala tiež ukázať Slovanov ako samostatný národ s vlastnou kultúrou a obsiahla zvláštnosti slovanské fonetiky. Hlaholská azbuka bola zostavená na základe byzantskej abecedy. Ešte pred svojou cestou na Moravu Konštantín preložil časť Nového zákona do slovanského jazyka.
Hlaholika bola základom kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy, kde ju neskôr nahradila cyrilika. Hlaholika sa postupne rozšírila do ďalších slovanských krajín, cez akadémie v Ohride a Preslavi potom aj na územie Chorvátska - Dalmácie. Práve tu sa udržala najdlhšie a používala sa aj v dobe, kedy inde bola už úplne bežne používaná latinka. V roku 1248 pápež Inocenc IV. povolil senjskému biskupovi užívať hlaholiku ako liturgický jazyk. Najpoužívanejšia bola hlaholika františkánskymi mníchmi.
V Chorvátsku bola vytvorená špecifická podoba hlaholiky - tzv. hranatá hlaholika. Pôvodné znaky hlaholiky užívané na severe Európy boli na chorvátskom území oblé. Na území Chorvátska sa hlaholika užívala bežne do 15. storočia. Napriek snahe dobyvačných Benátčanov, ktorí sa snažili slovanský jazyk potlačiť, sa hlaholika udržala na území Chorvátska do začiatku 20. storočia. Veľká časť hlaholických pamiatok bola bohužiaľ zničená po 1. svetovej vojne, kedy bola severná časť dnešného územia Chorvátska pripojená k Taliansku. Taliani sa snažili zničiť slovanské kultúrne dedičstvo - pálili knihy a ničili hlaholské nápisy.
Za hlavné hlaholské centrum je považovaný ostrov Krk. Aj dnes sa tu môžete stretnúť so slovanskou bohoslužbou, a to napríklad vo františkánskom kláštore na ostrove Košljun pri letovisku Punat. Hlaholské bohoslužby sú dnes k videniu aj na ostrove Cres a na niektorých miestach vo vnútrozemí.
O tom, že je hlaholika dôležitým prvkom chorvátskej kultúry, svedčí aj zaujímavý projekt na ostrove Krk s názvom "Bašský hlaholský chodník". Zámerom projektu bola inštalácia kamenných monolitických písmen hlaholskej azbuky na približne dvojkilometrovej trase medzi Baškou a kostolom Sv. Lucie v Jurandvore. V roku 2006 bol vztýčený monolit prvého písmena s výškou 6 m, ktorý je dielom akademického sochára Ljuba de Karina. Na monolitoch ďalších písmen sa podieľali študenti sochárstva. Dnes ja chodník už dokončený.
Práve v Jurandvore bola objavená Bašská doska (Bašćanska ploča). Jedná sa o jednu z vôbec najstarších písomných pamiatok - do kameňa vytesané texty v chorvátskej hlaholike. Bašská doska pochádza z roku 1089 a jej rozmery sú 197 x 99 cm. Do dosky je v hlaholike vytesaný text dokumentu, ktorým chorvátsky kráľ Zvonimir daroval pôdu opátovi tunajšieho benediktínskeho kláštora hlaholitov s uvedením menovitých svedkov tohto daru. V druhej časti textu na kamennej doske je vytesané oznámenie o vybudovaní kláštora opátom Dobrovitom a jeho desiatich bratov. Kópia Bašskej dosky je k videniu v zreštaurovanom kostole Sv. Lucie v Jurandvore, originál je uložený v átriu Chorvátskej akadémie vied a umení v Záhrebe.
Medzi ďalšie vzácne pamiatky písané v hlaholike patrí aj Valunská doska (Valunska ploča) objavená na ostrove Cres. Cenné sú tiež texty v kláštoroch na ostrove Košljun, v Glavotok, na Crese či v múzeu v Senji. Zachovali sa tiež artefakty nápisov z cirkevných stavieb.
