Len 13 km južne od ostrova Korčula leží najvzdialenejší celoročne obývaný ostrov - Lastovo. Spolu s ostrovmi Vis, Brač, Hvar, Korčula a Mljet patrí do skupiny ostrovov Strednej Dalmácie a administratívne patrí do kraja Dubrovník - Neretva.
Ostrov Lastovo je dlhý len necelých 10 km a široký 5,8 km. Ostrov je vlastne súčasťou súostrovia s celkom 46 ostrovmi a ostrovčekmi. Lastovo je najväčším ostrovom súostrovia. Na východ od Lastova sa nachádza skupina menších ostrovov zvaná Lastovnjaci (patrí tu napr. ostrov Petrovac, Kručica, Čestvinica a Štomorina). Západne od Lastova ležia ostrovy Prežba, Mrčara, Kopište a vzdialenejší Sušac. Kopište vyniká krásnymi malými plážami. Ostrovy Prežba i vzdialenejšie Mrčara sú s Lastovom spojené mostom. Celková populácia je okolo 1000 obyvateľov, pričom väčšina žije práve na ostrove Lastovo.
Krajina ostrova Lastovo je tvorená 46 kopcami a 46 vápencovými blokmi. Najvyšším kopcom ostrova je Hum s výškou 417 m a ešte ďalšie tri kopce prevyšujú 400 m - Pleševo Brdo, Gumanca a Mali Hum. Z kopcov sú nádherné výhľady na okolité ostrovy, preto je to tiež ideálne miesto pre pešie prechádzky a túry. Vápenaté svahy ostrova sú bohaté na jaskyne - nachádza sa ich tu celkom päť. Najväčšia je Rača, ďalej jaskyne Puzavica, Pozalica, Grapčeva a Medvidina.
Pobrežie ostrova je prevažne prudké a okolité more je hlboké. Na južnom pobreží sa nachádza hlboká zátoka s plážou v dedine Skrivena Luka, ktorá je tak chránená pred prudkými vetrami (burou). Hlavný trajektový prístav sa nachádza v dedine Ulbi.
Pôvodnými obyvateľmi Lastova boli illyrské kmene. Okolo roku 1000 n. l. zrovnali ostrov so zemou Benátčania, najmä kvôli jeho spoluúčasti na pirátstvu v Jadranskom mori. V 13. st. sa Lastovo pripojilo k Dubrovníckej republike, s ktorou zostalo zviazané po niekoľko nasledujúcich storočí až do dobytia republiky Francúzmi (Napoleonom). Potom riadilo toto územie Rakúsko, Taliansko a nakoniec Juhoslávia, až do dnešnej doby, kedy je súčasťou nezávislého Chorvátska.
V čase JSFSR bolo Lastovo rovnako ako ostrov Vis pre verejnosť neprístupné a život na ostrove bol riadený armádou. Dnes je tento najvzdialenejší obývaný ostrov turistom prístupný, je však potrebné mať na pamäti, že luxus tu rozhodne nenájdete - na ostrove funguje snáď len jediný hotel (hotel Solitude), a to v obci Ulbi. Ten je len nízkej kategórie. Ubytovanie môžu ponúknuť ešte nové rodinné vily alebo zrekonštruované malebné domčeky na brehu mora.
Pre ostrov Lastovo je typická architektúra z 15. a 16. storočia, nájdete tu mnoho malých rímsko-katolíckych kostolov (predovšetkým v dedine Lastovo).
Ostrov je však teraz medzi návštevníkmi obľúbený predovšetkým pre svoje prírodné krásy - v roku 2006 bolo celé súostrovie vyhlásené chorvátskou vládou za chránenú krajinnú oblasť. Napriek veľkým požiarom v rokoch 1971, 1998 a 2003 je dnes Lastovo pokryté z 60% porastom - väčšinou dubmi, borovicami a ďalšiou stredomorskou vegetáciou. Darí sa tu sokolom aj orlom. Podmorský svet je tu najbohatší v celom Jadrane, nájdete tu homáre, langusty, chobotnice, murény a veľa druhov rýb. Najmä vody okolo ostrova Mrčara sú vyhlásenými loviskami langúst. Lastovské súostrovie sa preto stalo príťažlivé predovšetkým pre športových rybárov, ale aj jachtárov, potápačov a vôbec pre milovníkov mora. Na ostrove nežijú žiadne jedovaté hady.
Na Lastovu pripravujú výborné jedlá z rýb a plodov mora. S rybími pokrmami chutí najlepšie tunajšie výborné víno, zlatožltá suchá Maraština. V Ulbi je jediný miestny "priemyselný" podnik - továreň na spracovanie rýb. Možno tu preto bežne uvidieť rybárske člny naložené obrovskými tuniakmi, čakajúcimi na spracovanie. Sem sa priváža aj množstvo ďalších rýb, ktoré upútavajú prazvláštním vzhľadom a úctyhodnými rozmermi.
Ostrov Lastovo je dosiahnuteľný trajektom zo Splitu cez Hvar (mesto Hvar) a ďalej pred Korčulu (mestečko Vela Luka) až do dediny Ulbi na Lastovu. Od roku 2007 funguje taktiež trajektová linka Dubrovník - ostrov Šipan (Šipanska Luka) - ostrov Mljet (Sobra) - ostrov Mljet (Polaće) - ostrov Korčula (mesto Korčula) - ostrov Lastovo (Ulbi).
