× Umíte chorvatsky? Máme pro vás práci → více informací

Vyhľadať na webe

Tip: Jednoduchý výraz nájdem ľahko, napríklad Hvar alebo počasie

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Slávnosti na Pagu

Počas leta sa na ostrove Pag koná mnoho kultúrnych slávností, festivalov, koncertov či rybárskych večerov. Ak sa vám podarí niektorej tejto udalosti zúčastniť, odveziete si zo svojej dovolenky o ďalší pekný zážitok naviac.

Pažské kultúrne leto

Festival Pažský kultúrne leto sa koná každoročne v meste Pag od 15. júna do 15. septembra. Poskytuje okolo 40 rôznych kultúrnych predstavení, a preto sa stal jednou z najváženejších kultúrnych, zábavných podujatí na ostrove Pag počas letných mesiacov. Slávnostného zahájenia festivalu sa zúčastňujú mnohé tradičné kapely (tzv. klapy) z ostrova Pag. Môžete tu zhliadnuť divadelné predstavenia, vyskúšať kreatívne dielničky, navštíviť koncerty či folklórne večery.

Vždy tu vystupovali veľmi kvalitní predstavitelia chorvátskej kultúrnej scény ako napr.: Arsen Dedić, Matije Dedić, Ivanka Boljkovac, Sandra Bagarić, Martina Tomčić, Danijela Pintarić, Kemal Monteno, Filp Šovagović, Zijad Gračić, Ksenija Pajić.

Vystúpenie hudobných klap ostrova Pag sa v posledných rokoch stalo jednou z najvýznamnejších udalostí. Vypočuť si môžete už tradične napr. klapu Maslina alebo Iskoni.

Festival Pažský kultúrne leto bol prvýkrát zorganizovaný v roku 1963. Každoročne obohacuje svojím kultúrnym programom vyžitie pre návštevníkov ostrova Pag. Program je zakaždým obohatený o nové vystúpenia, ktoré prezentujú stáročné tradície, a predstavujú umelcov rôznych kultúrnych smerov z celého Chorvátska i zo zahraničia.

Letný karneval v Pagu

Karneval na Pagu je najstarším na Jadrane. Odohráva sa vždy posledný víkend v júli. Každým rokom sa ho zúčastňuje veľký počet masiek (maškar), ktoré prevezmú na chvíľu vládu nad hlavným námestím (Trg Petra Krešimira). Na nábreží a v uliciach prepuknú slávnosti piesní, tanca a hodovania.

Ľudové zvyky mesta Pag

Z bohatej tradície mesta Pag je potrebné ako najvýznamnejší spomenúť pažský ľudový kroj, karneval, pažské ľudové spevy a Pažskú otrokyňu.

  • Pažský ľudový kroj má nezvyčajne pekný tvar a výrazné sfarbenie. Obzvlášť atraktívny je ženský kroj a na ňom tzv. pokrivaca - šatka na hlavu lemovaná pôvodnou pažskou krajkou.
  • Pažský karneval zvyčajne začína prvú sobotu po sviatku Svätých troch kráľov a trvá do Popolcovej stredy.
  • Ľudové spevy majú v Pagu dlhú tradíciu a sú to prevažne piesne milostné, ktoré sa interpretujú dvojhlasne.
  • Pažská otrokyňa je ľudová činohra, jediná svojho druhu v Chorvátsku, ktorá vznikla v 16. storočí. V Pagu sa zachovala ako súčasť tradície a sú do nej zaradené prvky ľudových a pastierskych hier. Hrá sa príležitostne. Pažská otrokyňa hovorí o vykúpení dievčaťa, vnučky vladára bána Derenčina, ktorého na sklonku 15. storočia porazili Turci na Krbavskom poli.

Ľudové zvyky a kroje v Novalji

Ľudové obyčaje mesta Novalja sa zachovali dodnes nielen v ľudovej literárnej tvorbe a ľudových spevoch, ale aj v nových spôsoboch interpretácie, ktoré napríklad pestuje skupina klapa Novalis, ktorá - obzvlášť v lete - príležitostne vystupuje. Ľudová literárna tvorba Novalje je bohatá, hovorí o rôznych príbehoch, niekedy úplne konkrétnych, hovorí tiež o láske - vďačné téme ľudových básnikov.

Zo starých tradícií, spolu s ľudovými spevmi, Novalja opatruje aj ľudové kroje, ktoré sú veľmi pekné a farebné a ktorých pôvod treba hľadať v renesancii. Ženy nosia šatku, atraktívnu pokrývku hlavy, ktorá celý kroj robí ešte zaujímavejším. Novaljské ľudové kroje je možné vidieť pri zvláštnych príležitostiach, na oslavách niektorých sviatkov, ale aj počas rôznych letných festivalov.

V posledných rokoch sa v Novalji obnovil zvyk organizovania karnevalových slávností, obzvlášť počas zimy - od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy. Novaljské ľudové zvyky sa líšia v každej z okolitých dedín, niekde sú viac, inde menej výrazné, ale uchovávajú pamiatku na starobylé doby, ktoré prežívajú len v spomienkach. To, čo predtým bolo všedné, stalo sa tradíciou, folklórom, dedičstvom, o ktoré sa stará, ktoré sa opatruje, a tak sa prenáša budúcim pokoleniam.

Ľudové zvyky v Kolane

Aj cez moderné vplyvy sa v Kolane zachovali tradície, a tak sa dodnes tu spievajú ľudové piesne, tzv. nakant a tancuje ľudový tanec po paški. Od roku 1978 v Kolane pôsobí Kultúrno-umelecký spolok Bartul Kašić a je tu aj zaujímavá etnografická zbierka (etnografické múzeum).