Pohorie Učka sa rozprestiera juhozápadne od mesta Opatija. Najvyšším vrcholom je hora Vojak meriaca 1 395 m n. m. Na vrchole Vojak stojí rozhľadňa vysoká 5 metrov, z ktorej je za priaznivého počasia vidieť Istriu, Kvarnerský záliv, horské pásmo Bjelolasica a Velebit vo vnútrozemí Chorvátska, ale napríklad aj Julské Alpy v Slovinsku, alebo dokonca taliansky vrchol Gran Sasso.
Hrebene pohoria Učka rozdeľujú Istrijskú župu od Primorsko-goranskej a tvoria tak prirodzenú hranicu medzi Istriou a Kvarnerom. Niet teda divu, že obyvatelia chorvátskeho prímoria používajú Učku ako zemepisný ukazovateľ. Na cestu do Istrie vás nasmerujú „cez Učku" a na otázku, kde zapadá slnko, nebudete počuť inú odpoveď ako „za Učkou".
Učka je vyhľadávaným cieľom turistických i cyklistických výletov. Obľúbená je aj medzi priaznivcami paraglidingu, ktorí tu organizujú národné i medzinárodné súťaže. Jedným z najobľúbenejších športov na Učke je horolezectvo, ktoré každoročne do týchto miest láka nielen chorvátskych, ale aj zahraničných alpinistov a nadšencov skalného lezenia.
Najviac horolezcov stretnete na severozápade Učky v kaňone Vela Draga. Kaňon dlhý 3,5 km môžete nájsť tiež pod názvom Vranjska Draga. Začína v blízkosti diaľnice a tunela Učka v nadmorskej výške 600 metrov a končí v mieste zvanom Boljunsko polje v nadmorskej výške 153 metrov. Horná časť kaňonu je široká 450 metrov a najužšie miesto má šírku 150 metrov. V roku 1964 bola Vela Draga vyhlásená za prírodnú rezerváciu a v roku 1998 za geomorfologickú prírodnú pamiatku.
Údolie Vela Draga pokrýva hustý stromový porast, v ktorom sa skrývajú vápencové jaskyne. Kaňon je však známy predovšetkým svojimi špicatými skaliskami a vápencovými vežami vysokými až 90 metrov. Učarovali mnohým lezcom a stali sa jedným z najobľúbenejších horolezeckých miest v Chorvátsku. Aj milovníci filmového Vinnetoua si tu prídu na svoje. S trochou fantázie môžu za vežami zahliadnuť namiesto horolezcov hliadkujúcich Šošonov. Fascinujúce vápencové útvary si totiž filmári vybrali na natáčanie záberov z filmu Medzi supmi. Divoký ráz kaňonu umocňuje opustená železnica, ktorá sa od roku 2009 nepoužíva.
Peších turistov bude iste zaujímať štvorjazyčný náučný chodník, ktorá vedie celým kaňonom. Pútavým rozprávaním na jednotlivých informačných tabuliach opisuje geologický vznik pohoria Učka a kaňonu Vela Draga. Tiež informuje o počiatkoch alpinizmu a športového lezenia v tejto oblasti. Náučný chodník je rozdelený do dvoch častí. Jednoduchšia a kratšia je dlhá 1,2 km a je vhodná pre rodiny s deťmi. Končí na vyhliadke s odpočívadlom, odkiaľ sa ponúka prekrásny výhľad na zalesnené údolie, vápencové skaly a veže. Druhá časť náučného chodníka začína na vyhliadke a je dlhá niečo vyše 2 km. Vedie až na dno kaňonu Vela Draga, odkiaľ vyrastajú vápencové veže. Na rozdiel od prvej je však značne náročnejšia. Schádza sa po schodoch a kamennej sutine. Aj výškové klesanie je oveľa prudšie. Preto sa pre jej zdolanie odporúča prinajmenšom pevná turistická obuv.
V roku 1999 bolo pohorie Učka vyhlásené za prírodný park. Oblasť poskytuje útočisko mnohým druhom chránených rastlín a zvierat. Blízkosť mora umožnila vznik jedinečných klimatických podmienok. Na území 160 km² sa tu darí ako typicky stredomorskej vegetácii, tak aj alpským rastlinám. V nižších polohách prírodného parku dominujú vavríny, v stredných jedlé gaštany a buky. V nadmorskej výške nad 600 metrov rastú ihličnaté stromy. V najvyšších horských polohách sa nachádzajú riedke traviny a staré nízke krivé stromy pripomínajúce bonsaje.
Horské hrebene zachytávajú dažďové mraky a vytvára tak ideálny zavlažovací systém pre miestnu vegetáciu. V žiadnom inom chorvátskom prímorskom pohorí nenájdeme takú bujnú prírodu ako v prírodnom parku Učka. Botanici tu zaznamenali okolo 1300 druhov rastlín. Na lúkach nájdeme prvosienky, klinčeky a niekoľko druhov horcov, orchideí a ľalií. Endemicky sa tu vyskytuje Campanulla tommasiniana - takzvaný chorvátsky zvonček. Ak sa tešíte, že park navštívite s úmyslom natrhať si jedinečnú kyticu na stôl, zostaňte radšej doma. Mnohé z rastlín, ako napríklad mečík ilýrsky, poniklec horský či pľúcnik úzkolistý, sú prísne chránené a ich zber je zakázaný.
Na zvláštne povolenie je možný zber rastliny s názvom tamus všeobecný (chorvátsky „bljušt" alebo „kuka"). Mladé jarné výhonky sú jedlé a podobné špargli. Často sa na chorvátskych tržniciach stretneme práve s týmto lacnejším variantom špargle. Je skutočne paradoxné, že chránený tamus všeobecný, ktorého zber je možný len na zvláštne povolenie Správy pre ochranu prírody, kúpime na tržniciach za takmer polovičnú cenu ako hojne rastúcu špargľu ostrolistú. Tamus všeobecný má aj liečivé účinky. Jeho výhonky sú močopudné a koreň sa používa na liečbu reumatických chorôb. Avšak pozor! V letných mesiacoch dozrievajú červené a prudko jedovaté bobuľovité plody. V tomto období by zámena so špargľou mohla mať aj fatálne následky. Okrem rozšírenej špargle ostrolistej rastú navyše v prírodnom parku Učka ešte jej ďalší traja súrodenci - špargľa úzkolistá, špargľa prímorská a špargľa lekárska. Tieto tri druhy špargle sú však chránené.
V prírodnom parku Učka si môžeme nazbierať ďalšiu kulinársku lahôdku. Vďaka miestnym klimatickým podmienkam sa tu darí gaštanovníku siatemu, známemu pod ľudovým názvom jedlý gaštan. Gaštany sa v tejto oblasti doslova zabývali. Práve v okolí Učky sa usporadúvajú gastronomické festivaly zasvätené pokrmom z gaštanov. Chorváti túto slávnosť nazývajú „marunada" od slova „marun", čo znamená jedlý gaštan. Najznámejší z nich sa koná v obci Lovran, ktorá týmito gurmánskymi slávnosťami každoročne ožíva. Britský denník The Guardian dokonca zaradil miestny gaštanový festival v roku 2010 medzi 10 najlepších jesenných gastronomických udalostí.
Prírodný park Učka nie je len pestrou botanickou záhradou. Poskytuje tiež domov mnohým druhom živočíchov. V gaštanových lesoch bývajú predovšetkým malé cicavce ako plch sivý, hrdziak hôrny, hraboš snežný, dulovnica menšia, veverica obyčajná a niekoľko druhov netopierov - netopier veľkouchý, lietavec sťahovavý, vo vyšších polohách aj netopier alpský. Z väčších cicavcov sa tu vyskytuje predovšetkým diviak lesný, srnec lesný alebo kamzík vrchovský. Môžete tu naraziť aj na stopy medveďa hnedého. Územie parku údajne navštívila aj svorka vlkov zo susedného Slovinska.
Pravdepodobnosť, že na šelmy počas svojej návštevy parku narazíte, je skutočne malá. Omnoho väčšie nebezpečenstvo pre návštevníkov Učky predstavuje vretenica rožkatá, ktorej dal druhové meno výstupok na špičke nosa. Tento v Chorvátsku pomerne rozšírený druh vretenice je považovaný za najjedovatejšieho hada v Európe. Jeho jedové zuby obsahujú totiž viac jedu, než majú niektoré kobry. Nie je preto na škodu sa pri výlete okrem kochania sa krásnou krajinou občas pozrieť pod nohy.
V prírodnom parku Učka sa zapáčilo tiež ďalším plazom aj obojživelníkom. Medzi typické a hojne rozšírené plazy patrí jašterica chorvátska. Žije tu napríklad chránená salamandra čierna alebo kunka žltobruchá. Tento malý chránený druh žabky získal svoje druhové meno podľa spôsobu maskovania. V prípade ohrozenia prehne kunka žltobruchá chrbát, zdvihne predné i zadné končatiny a potenciálnemu nepriateľovi odhalí svoje žltočierne bruško.
Ornitológovia môžu v prírodnom parku Učka pozorovať až 167 druhov vtákov. Pozornosť priťahujú najmä väčšie druhy vtákov ako výr skalný, sokol sťahovavý alebo orol skalný. Kedysi tu hniezdil sup bielohlavý. Dnes už ho nad Učkou zahliadneme len pri prelete alebo pri hľadaní potravy. Z menších vtákov najviac zaujmú svojou farebnosťou skaliar modrý a skaliar pestrý. Ďalšími chránenými druhmi sú škovránok stromový, strnádka záhradná a chrapkáč poľný. Najmä posledné dva spomínané druhy z väčšiny európskeho územia takmer vyhubilo poľnohospodárstvo. Divoká krajina Učky im ale poskytuje ideálne životné podmienky. V súvislosti so strnádkou záhradnou existuje ešte jedna zaujímavosť. Všeobecne požiare prírode škodí, ale práve ohrozená strnádka záhradná ich vie využiť vo svoj prospech. Ornitológovia zaznamenali, že obhorené stromy a krovie po požiaroch si tento vták vyberá na stavbu svojho hniezda.
Rastlín a živočíchov je v Učke naozaj nespočetné množstvo. Keby sme pokračovali a vymenúvali zástupcov živočíšnej ríše, spomenuli by sme ešte 252 druhov motýľov, 31 druhov suchozemských mäkkýšov a veľké množstvo zástupcov z ríše hmyzu. Namiesto dlhého čítania však radšej Učku navštívte a na vlastné oči sa presvedčte o kráse prírody a pátrajte po zvieracích obyvateľoch parku.
