Delfín patrí medzi morské cicavce – veľryby ozubené. Má hydrodynamický tvar tela výborne prispôsobený pohybu vo vode. V dospelosti dosahuje v prípade, že žije na otvorenom mori (tzn. jedná sa o pelagického živočícha). Delfín meria na dĺžku 2 až 4 m. Delfíny žijúce na Jadrane dosahujú dĺžku okolo 2 m. Hmotnosť delfínov sa líši podľa veľkosti od 100 do 500 kg.
Delfín skákavý má v chrbtovej časti šedomodrú, niekedy až čiernu farbu. Tá smerom k brušnej časti svetlá v rôznych odtieňoch až po krémové, alebo biele brucho. Typická je pre delfína skákavého kosáčikovitá chrbtová plutva (u každého jedinca má špecifický tvar, preto je možné ich rozlíšiť). Prsné plutvy sú menšie, u jedincov žijúcich v Jadranskom mori sú pretiahnutého tvaru. Ako u všetkých veľrýb tak aj u delfínov skákavých je zaujímavá a dôležitá plutva chvostová. Chvost je vo vodorovnej polohe a umožňuje im regulovať pohyb nadol a nahor. Tento pohyb je pre nich dôležitý predovšetkým pri love potravy - môžu ju prenasledovať do veľkých hĺbok. A táto plutva tiež umožňuje vymrštiť sa vysoko nad vodnú hladinu.
Potravou pre delfíny sú ryby, rôzne mäkkýše, niekedy aj vodné vtáky. Na lov sú tieto živočíchy výborne vybavené v podobe svojho hydrodynamického tela, sonaru a v neposlednom rade vysokou inteligenciou.
Delfín má v tlame na 100 ostrých, 8 mm dlhých kužeľovitých zubov. Delfíny lovia najčastejšie v organizovaných skupinách veľké húfy rýb vypátrané práve výborným sonarom. Kŕdeľ obkľúčia a ďalej im nič nebráni v hodovaní.
Život delfínov sa nezaobíde bez veľkej škály zvukov, ktorými sa dorozumievajú pri love, alebo pri svojom spoločenskom živote. Práve zvuky sú pre delfína nevyhnutnosťou, má výborne vyvinutý sluch (voda je výborným vodičom zvuku). Vydávajú ultrazvukové signály, tie sa odrážajú od akejkoľvek prekážky rôznou intenzitou, a tak sa delfíny orientujú alebo spoznajú, kde je korisť.
Delfíny sú na základe výskumu správania, spôsobov komunikácie, usporiadania mozgu radení človekom k veľmi inteligentným tvorom. Pozoruhodný je ich spoločenský a sociálny život. Vždy sú priateľskí, v skupine neustále komunikujú, spolupracujú, pomáhajú si navzájom. Veľmi zriedka sú pozorované agresívne prejavy. Delfíny sú dokonca ochotní spolupracovať s inými živočíšnymi druhmi. Snažia sa im pomôcť v nebezpečenstve, dokonca aj človeku. Človek ich inteligenciu a spoločenskú prispôsobivosť využíva, a bohužiaľ niekedy aj zneužíva, napríklad pri vojnových operáciách na mori. Napriek tomu že tieto operácie boli tajné, odhaduje sa, že v nich zahynuli tisíce delfínov.
Rovnako ako ostatné cicavce aj delfíny dýchajú pľúcami a potrebujú sa každé 4 až 5 minút vynoriť a nadýchnuť. Najdlhší ponor delfína bez nového nadýchnutia, ktorý bol doteraz na Jadrane pozorovaný, bolo 7 minút bez pár sekúnd.
Samička delfína skákavého je gravidná 10 až 12 mesiacov a rodí iba jedno mláďa. Pôrod je vecou celej skupiny. Niektorí pomáhajú pri vlastnom pôrode, ostatné strážia. Krv pri pôrode môže prilákať žraloky, a tak by sa mláďa aj samica stali ľahkou obeťou. Čerstvo narodené mláďa potom spoločne nadnášajú k hladine, aby sa mohlo nadýchnuť. Mláďa matka dojčí až 16 mesiacov, vždy je s ním v úzkom kontakte. Dospelosti však delfín dosahuje cca v 10 rokoch života. Samičky sú gravidné 1x za 4 až 6 rokov. Prirodzený prírastok delfínov nie je teda príliš rýchly. Delfíny sa dožívajú za priaznivých podmienok 40 až 50 rokov.
Na Jadrane nie je tak ťažké delfíny vidieť, predovšetkým pri rôznych lodných výletoch. S delfínom skákavým sa môžete stretnúť nielen na Jadrane. Tento druh je rozšírený aj v celom Stredomorí, v Čiernom mori, Atlantiku i v Tichom oceáne.
Aj delfínom hrozí vyhubenie. Ich najväčším nepriateľom je človek:
Na ochranu delfínov skákavých v Chorvátsku bolo more okolo ostrovov Cres a Lošinj vyhlásené prvým chráneným úsekom mora so zameraním na intenzívnu ochranu tunajšej kolónie delfínov skákavých, predovšetkým preto, že sa jedná o jediný druh delfína žijúci v chorvátskom Jadrane.
V roku 1999 bola v mestečku Veli Lošinj na ostrove Lošinj založená chorvátska mimovládna organizácia Modrý svet - Ústav pre výskum a ochranu mora (Plavi Svijet - Inštitút za istraživanje aj záštitu mora, Blue World - Institute of marine Research and Conservation). Táto organizácia sa zamerala na šírenie informácií o tunajšom životnom prostredí a jeho ekosystémoch; bola zameraná predovšetkým na projekty týkajúce sa populácie delfínov v tejto lokalite. Bolo vypracované a postupne sa realizuje niekoľko veľkých projektov na záchranu delfínov, ktorých počet v tunajšej oblasti klesol cez všetko úsilie za posledných 10 až 15 rokov o 40 percent. Teraz teda číta kolónia delfínov v Chorvátsku cca 100 dospelých jedincov, čo predstavuje jej kritické ohrozenie.
Snaha zastaviť tento pokles tunajšej delfínej populácie bol dôvodom na vyhlásenie ich rezervácie v lošinjských a creských vodách pod názvom Lošinjská rezervácia delfínov (Lošinjski rezervat za dupine). Rezervácia bola uvítaná nielen odborníkmi a širokou verejnosťou v Chorvátsku, ale má aj podporu medzinárodných inštitúcií.
Vyhlásenie Lošinjsko-creskej rezervácie prebehlo cez tradičný Deň delfínov (Dan Dupina), ktorý sa už po 12 rokov pravidelne koná v mestečku Veli Lošinj. Každoročne sa v miestnom Lošinjskom výchovno-vzdelávacom stredisku o mori konajú rôzne vzdelávacie a výchovno-zábavné akcie, ktoré si v priebehu rokov získali veľkú obľubu verejnosti.
Celková rozloha rezervácie je 52.58 km2 - z toho je 52,34 km2 na mori, zvyšok na pevnine.
Ochrana lošinjsko-creských vôd má veľký význam nielen pre populáciu delfínov, ale aj pre ďalšie tunajšie morské organizmy, takisto ohrozené vyhynutím. Patria k nim predovšetkým morské korytnačky, a to kareta obyčajná (Caretta caretta), pre ktorú je tunajšie more letným stanovišťom a vyhľadávaným zimoviskom pre mladých aj dospelých jedincov.
Nás suchozemcov títo krásni tvorovia vždy zaujmú, keď ich zahliadneme na hladine v ich prirodzenom prostredí. V Chorvátsku to je zatiaľ stále možné. A nielen že môžete delfíny v Chorvátsku pozorovať, ale môžete prispieť aj na ich záchranu. Môžete jedného z týchto nádherných zvierat adoptovať.
Organizácia Modrý svet sídliaca v srdci rezervácie ponúka možnosť prispieť čiastkou 150 - 250 HRKn na projekt ochrany delfínov. Záujemca si môže vybrať databázy na fotografiách. Tu je okrem vyobrazenia uvedená stručná charakteristika jedinca. Podrobné informácie nájdete na stránke http://www.plavi-svijet.org/hr/usvojite-dupina/.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
