Rozčlenenie morské časti Chorvátska
Morskou časť a ostrovy Chorvátska môžeme rozdeliť do niekoľkých regiónov:
Z celkového počtu asi 1.185 ostrovov, ostrovčekov a útesov v teritoriálnych vodách Chorvátska (asi 31.000 km2) by sme asi na 50 z nich stretli ich trvale žijúce obyvatele. V porovnaní s pevninskou časťou Chorvátska (56.542 km2) ostrovy nezaujímajú rozsiahlejšie plochy, ale sú zaujímavé svojím rozmiestnením, členitosťou pobrežim a povrchom. Ostrovy Krk (409 km2), Cres (404 km2), Brač (396 km2), Hvar (300 km2), Pag (285 km2) sú prvou päťkou najväčších chorvátskych ostrovov. Pre lepšiu orientáciu a vzhľadom na členenie pevninskej časti Chorvátska môžeme chorvátske ostrovy pričleniť k regiónom pobrežnej časti Chorvátska, odkiaľ býva spravidla tiež najpriamejší trajektový spoj, najmä pokiaľ sa jedná o väčšie a trvalo obývané ostrovy. Na všetkých chorvátskych ostrovoch panuje stredomorské podnebie s dlhými a suchými letami, zimy sú potom mierne a daždivé. Okrem extenzívneho (drobného) poľnohospodárstva sú ostrovy vyhľadávané za účelom letnej rekreácie a odpočinku, pretože poskytujú ďaleko viac súkromia a pokoja pre strávenie letnej dovolenky, ako napr. vyhlásená turistické centrá na pevninskom pobreží Chorvátska.
Západoistrijské ostrovy
Pozdĺž západného pobrežia Istrijského polostrova sa nachádza 53 roztrúsených ostrovčekov a 23 útesov a morských hrebeňov. Jediný väčší a trvalo obývaný ostrov Veli Brijun sa nachádza blízko juhozápadného pobrežia Istrie, severozápadne od najväčšieho mesta a prístavu na Istrii - Puly. Spolu s ostrovom Mali Brijun je vyhlásený národným parkom. Oba tieto ostrovy sú potom známe ako národný park Brijuni.
Kvarnerské ostrovy
Nachádzajú sa v rozľahlom Kvarnerskom zálive, do ktorého spadá aj pobrežná časť Stredného Chorvátska - Chorvátske prímorí. Vonkajšie hranice (na mori) je potom tvorená pomyselnou čiarou od mysu Kamenjak na juhu Istrijského polostrova cez ostrovy Susak, Ilovik, Maun až k južnému pobrežiu ostrova Pag, presnejšie povedané po Ljubačka vráta, ktoré sú presne pod mostom spájajúcej ostrov Pag s pevninou.
Delí sa na tzv. pás vonkajších ostrovov (ďalej od pevniny): Cres, Unije, Lošinj, Susak a Ilovik.
A tzv. pás vnútorných ostrovov (bližšie k pevnine): Krk, Plavnik, Prvič, Sv. Grgur, Goli, Rab, Dolin, Pag, Škrda, Maun a ďalšie drobné ostrovčeky a útesy.
Severodalmatské ostrovy
Na severozápade ostrovy Premuda, Silba, Olib, Molat, Sestrunj a Vir. Smerom na juhovýchod potom ďalšie ostrovy ako Pašman, Ugljan, Iž, Dugi otok, Kornatské súostrovie (národný park), Žirje a ďalšie menšie ostrovy v blízkosti pevniny neďaleko letovísk Vodice a historického mesta Šibenik. Južnú hranici Severodalmatských ostrovov potom tvoria mys Ploča neďaleko mestečka Rogoznica.
Stredodalmatske ostrovy
Oblasť, v ktorej by sme našli tieto ostrovy, je ohraničená na severozápade mysom Ploča, na juhu a juhovýchode potom Korčulským a Neretvanským prielivom. Na pobreží môžeme za hranicu považovať ústie rieky Neretvy do mora (Neretvanského prielivu). Patrí sem veľké a obývané ostrovy ako Brač, Hvar, Šolta, Vis a niekoľko ďalších menších ostrovov a ostrovčekov.
Jihodalmatské ostrovy
Opäť sa delia na vonkajšie: Korčula, Sušac (najvzdialenejší chorvátsky ostrov od pevniny), Mljet, Lastovo a Palagruža
A vnútorné, tzv. Elafitské ostrovy: Jakljan, Šipan, Lopud, Koločep, Daksa, Lokrum, Supetar, Bobara, Mrkan
Hranicou pre skupinu jihodalmatských ostrovov je západný výbežok polostrova Pelješac a na juhu mestečko Cavtat, ležiace v blízkosti štátnej hranice s Čiernou Horou (Montenegro).
Ponuka ubytovania na ostrovoch je tiež v našej ponuke Chorvátsko apartmány 2012.