Okružné plavby loďou v Chorvátsku

Pripravili sme pre Vás novo na sezónu 2012!

Okružné plavby loďou

Netradičná dovolenka v Chorvátsku

Zažite okružné plavby po mori na nových či zrekonštruovaných starodávnych lodiach medzi ostrovmi pozdĺž chorvátskeho pobrežia. Počas okružnej plavby sa o Vás bude starať skúsený kapitán a jeho posádka. Cez deň môžete plávať, šnorchlovať, opaľovať sa alebo sa potápať. Večery sú voľné na nájdenie dobrej reštaurácie alebo objavovanie historických centier dalmatínskych miest.

Pre koho sú okružné plavby vhodné:

Pre každého, kto chce zažiť dovolenku v Chorvátsku netradične.
Pre každého, kto nechce byť celý týždeň na jednom mieste a dá prednosť poznanie rôznych miest chorvátskeho pobrežia.
Pre jednotlivcov i pre skupiny.
Po všetky vekové kategórie - pre priateľov, páry i pre rodiny s deťmi (kajuty lodí sú pre 2 až 3 osoby).

Dovolenka na mori

Tomuto spôsobu trávenia dovolenky sa hovorí príznačne tiež "island hopping" alebo "skákanie po ostrovoch".
Každý deň počas Vašej plavby loďou budete mať príležitosť pozrieť sa inam, každý deň spoznáte iné miesto. Objavte skryté pláže v tichých zátokách na vzdialených chorvátskych ostrovoch, spoznajte unikátne prírodné zaujímavosti a vychutnajte si atmosféru miest, ktoré sú právom považované za kultúrne a historické perly dalmátskeho pobrežia. Okružné plavby loďou po mori Vám v jednom týždni ponúknu všetko.
Pri tom môžete relaxovať na palubách lodí, z ktorých niektoré brázdili vody Jadranu už pred viac ako 100 rokmi, a teraz, kompletne zrekonštruované (avšak stále s nádychom dávnych časov), Vám umožní spoznať Chorvátsko tak, ako sa to podarí len málokomu.
Dĺžka plavby je 7 dní (od soboty do soboty alebo od nedele do nedele - záleží na voľbe trasy okružné plavby).
Strava je zabezpečená na lodi formou polpenzie (raňajky a obed alebo raňajky a večere).

Dovolenka na lodi

O dovolenke na lodi som toho v minulosti počula už veľa. Okrem iného aj to, že takáto dovolenka na mori vyjde pekne draho a že je len pre "snobov". Začiatkom minulého septembra som však mala príležitosť sa presvedčiť, že tomu tak nie je, ba naopak. Preskúmať dalmatínske pobrežie z paluby lode som sa rozhodla spolu s mladšou sestrou. Vybrali sme si jednosmernú sedemdňovej plavbu na lodi z Dubrovníka do Splitu - nešlo teda o klasickú okružnú plavbu loďou, kedy je miesto odchodu i zakončenie plavby rovnaké. Táto jednosmerná plavba však vďaka svojej trase vyhovovala aj cestovateľským plánom našich rodičov, s ktorými sme cestu autom do Chorvátska absolvovali a ktorí sa rozhodli stráviť dovolenku pri mori tradične na pevnine. My sme mali stráviť týždeň na lodi v oblasti Južná Dalmácia - čakali na nás ostrovy Lokrum, Mljet, Korčula, Šćedro, Pakleni otočí a Hvar. Okrem toho sme sa mohli tešiť aj na prehliadky historických chorvátskych miest.

Príchod do Dubrovníka

Do Dubrovníka sme dorazili v nedeľu pred obedom. Smerové ukazovatele do prístavu Gruž sme zaznamenali hneď pri vjazde do mesta. Nájsť prístav Gruž, v ktorom kotvila naša loď, Pape Prvi, nebol teda problém (hoci sa v Dubrovníku nachádzajú prístavy dva - prístav Gruž a druhý prístav v starom meste). Auto sme zaparkovali na stráženom parkovisku hneď pri prístave. Do nášho nalodenie ostávala ešte hodina, a tak sme si čakanie skrátili spoločnú prechádzkou po promenáde prístavu. V jednu hodinu sme si už mohli dať batožinu na loď a zapísať sa u kapitána lode na plavbu. Týmto okamihom sme mali voľno, kajuty vraj budú pripravené na nasťahovanie až večer.

Prehliadka mesta Dubrovník

Pretože loď mala odchádza až v utorok ráno, mali sme dostatok času na prehliadku unikátneho Dubrovníka aj jeho 1940 metrov dlhých hradieb. Do starého mesta Dubrovníka jazdí pravidelne mestské autobusy 1A, 1B a 3. Tejto dopravy sme využili aj my. Kto nikdy nenavštívil Dubrovník, určite by sa tam mal čoskoro vypraviť. Námestia a úzke uličky starého mesta ponúkajú so svojimi kaviarničkami a vinárňami čarovnú stredomorskú atmosféru. Prechádzka po mestských hradbách poskytuje nezabudnuteľné výhľady na mesto i na okolité ostrovy. Zaujímavé je, že aj dnes v starodávnych kamenných domoch starého mesta žijú ľudia. Uvidíte tu teda nielen stánky so suvenírmi, čakajúcimi na turistov, ale aj miestnych obyvateľov pri svojich každodenných činnostiach a trebárs aj malé chlapcov, ako hrajú futbal. Nie, Dubrovník rozhodne nie je skanzen. Späť k lodi sme sa dostali po šiestej večer, rozlúčili sa s rodičmi a tešili sa na poznávanie ďalších miest. Predovšetkým však na večeru - naše prvé jedlo na lodi.

Posádka lode a spolucestujúci

Na lodi nás večer privítal opäť kapitán a posádka - jeho syn a dve dcéry, ktorí sa s úsmevom starali o upratovanie na lodi a obsluhu nás pasažierov v jej reštaurácii. Na lodi bola tiež kuchárka a jeden starší plavčík. Všetci nám boli predstavení pred večerou a privítali nás domáci ořechovicí. Kapitán lode nás zoznámil s lodným poriadkom a ďalšími pravidlami na lodi a pripomenul trasu našej plavby. Osadenstvo lode bolo vskutku medzinárodné - boli tu pasažieri zo Slovenska, Rakúska, Španielska, Belgicka, Nórska, ale aj z Ameriky. Z Čiech sme však boli len my dve. Celkom nás na lodi bolo 27. O pol ôsmej sa podávala bohatá večera - polievka, hlavný chod (mäso, zemiaková kaša, zeleninový šalát) a nechýbal ani dezert. Každému pasažierovi bol na bare otvorený účet, kam posádka zapisovala objednané nápoje. Čo vypijeme, uhradíme až na konci plavby.

Ubytovanie na lodi

Pretože sme si zvolili plavbu na lodi kategórie A, kde nie je klimatizácia v jednotlivých kajutách ale iba na vnútorné chodbe v podpalubí, vybrali sme si práve kajutu v podpalubí lode, kde býva vďaka klimatizácii z chodby chladnejšie než v kajutách na palube. Veď aj na začiatku septembra bývajú na juhu Chorvátska tropická horúčavy. Vzhľadom na zvolenej kategórii lodi A nebola prekvapením vlastná kúpeľňa so sprchou s teplou vodou a WC v kajute a nechýbali ani uteráky a toaletný papier. Naša kajuta mala však nečakane tri lôžka (obvykle bývajú len dve) - manželské dvojlôžko a tretí palandové lôžko. To sme privítali, pretože kajuty nie sú príliš priestranné a lôžko navyše nám poslúžilo ako ďalšie miesto na odkladanie nášho oblečenia. V našej trupy kajute sme mali tiež jedno malé okrúhle okno, ktoré sa dalo otvoriť. Počas plavby lode sa však táto lodné okná musela zatvárať, aby voda nenastříkala dovnútra kajút.

Druhý deň - výlet na ostrov Lokrum

V pondelok ráno sme mali prvýkrát možnosť vyskúšať raňajky na lodi, ktorú posádka lode nazýva kontinentálne. Jedná sa vlastne o klasickú raňajkách, ako ju poznáme my - k pečivu (chorvátsky chlieb, tzv kruh) bol v ponuke tavený alebo plátkový syr, paštéta, marmelády, med, čokoládová nátierka, jogurty, varené vajcia, k tomu vždy káva alebo čaj . Každé ráno sme navyše dostali pohár džúsu. Loď stále kotvila v prístave Gruž a vyplávať mala až nasledujúci deň ráno. Pretože sme prehliadku Dubrovníka zvládli už prvý deň, dali sme na odporúčanie nášho kapitána a rozhodli sme sa hneď po raňajkách navštíviť blízky ostrovček Lokrum. Loď na Lokrum jazdí v hlavnej sezóne v pravidelných intervaloch z prístavu v starom meste po celý deň. Cesta tam netrvala dlhšie ako 15 minút. Vybavené kúpacom a šnorchlovacím náčiním sme sa chodníčkom v hustom lese vydali na druhú stranu ostrova. Už cestou nás prekvapilo veľké množstvo voľne sa prechádzajúcich pávů, ktorí sa navyše vôbec nebáli a pod vidinou niečoho na jedenie k nám dokonca sami chodili až na dosah ruky. Našim cieľom na Lokrumu bolo však jazierko so slanou vodou (prepojené s okolitým morom), príznačne nazývané Mŕtve more a pobrežie na južnej strane ostrova, ktoré je tvorené rozľahlými plochými kameňmi a zaujímavými skalnými útvarmi. V jazierku je povolené sa kúpať a zo stromu nad ním dokonca visí lano, z ktorého sa dá skákať do vody. Nechýba tu ani stánok s občerstvením a vonkajšia kaviareň. Deň na Lokrumu nám rýchlo utiekol a po predchádzajúcom dni strávenom šplhaním po mestských hradbách sme si tam príjemne odpočinuli.

Morské hviezdice v zátoke polostrova Pelješac

V utorok ráno po raňajkách loď konečne opustila dubrovnícky prístav. Plavili sme pozdĺž pobrežia polostrova Pelješac na severozápad. Výhľady na hornaté pobrežie boli naozaj nádherné. Niektorí pasažieri pospával na ležadlách na palube lode a chytali lúče ranného slniečka. Po zhruba dvojhodinovej plavbe sme zakotvili v tichej zátoke polostrova Pelješac, kde nebolo vidieť žiadnu inú loď ani jachtu. Motor lodi utíchol a to bol čas nášho prvého kúpanie z lode. Loď, na ktorej sme sa plavili, mala na zadku plošinu a skladacie schodíky, po ktorých sa dalo pohodlne dostať do vody i späť a nechýbala tu ani sprcha so sladkou vodou, takže po kúpaní v mori sme zo seba soľ mohli okamžite zmyť. Pretože rada šnorchlujú, rozhodla som sa preskúmať život pod hladinou pri pobreží, vzdialenom od lodi asi 200 metrov. Okrem kŕdľov rybičiek bolo prekvapením aj naozaj veľké množstvo červených morských hviezdic vo veľmi plytkej vode, takže sa k nim dalo ľahko potopiť a prezrieť si ich zblízka, alebo si na ne siahnuť. Pri takomto objave ľahko zabudnete na čas av tomto prípade ma zo zaujatie vytrhlo len prenikavé zahoukání lodi, signalizujúci vyplávanie. Medzitým už pre nás posádka nachystala chutný obed, ktorý opäť tvoril predjedlo (tentoraz špagety s omáčkou), hlavný chod (grilovaná morská ryba so zemiakmi a zeleninovým šalátom) a ovocný pohár ako dezert.

Národný park Mljet

Kým sme si pochutnávali na obede, loď smerovala ďalej na severozápad k prístavu Pomena na ostrove Mljet. Pomena je tiež vstupnou bránou do miestneho národného parku, ktorý tvorí sústava dvoch slanovodních jazier (Veliko a Malo jazero). Obe jazera vynikajú tyrkysovo modrou farbou a vďaka prepojeniu s okolitým morom len úzkym kanálom je v nich voda aj slanší. Životu v týchto podmienkach sa prispôsobili aj niektorí morské živočíchy, ktorí dnes okrem týchto jazier nežijú nikde inde (napr. medúzy z rodu Aurelia). Hoci je dovolené sa v jazerách kúpať, podmorské krásy jazier sme preskúmať nestihli. To preto, že loď dorazila do Pomena až vo tri hodiny popoludní a ďalší pol hodinu sme čakali, ako sme mohli v prístave "zaparkovať". Zvolili sme teda len pešiu prechádzku okolo Malého jazera a pozdĺž južného brehu Veľkého jazera. Mljet nás učaroval nielen svojimi jazerami rozprávkové farby, ale zaujala nás aj bujná vegetácia, zaujímavé geologické útvary v lokalite Zakamenica a prekrásne výhľady na útesy a ostrovček Sv Marije, ktorý leží na Veľkom jazere a na ktorom sa nachádza starý benediktínsky kláštor. Ostrov Mljet je tiež ako stvorený pre cyklistiku - okolo jazier sú pekné asfaltové cyklotrasy, vhodné aj pre jazdu s deťmi. A kto by snáď koleso nemal so sebou, môže si ho v blízkosti Pomena požičať, rovnako tak aj kajak.

Špeciálna večera - Kapitánskej menu

Keby to bolo možné, určite by sme strávili na Mljet času viac - je to miesto, ktoré za to rozhodne stojí. Národný park sme však museli opustiť do zotmenia a tiež sme si na lodi dohovorili špeciálny večeru podľa receptu samotného kapitána - tzv "kapitán menu". Hoci sme za túto večeru zaplatili každý 25 euro, nikto neľutoval. Posádka lode nám pripravila skutočnú hostinu, ktorá začala vlastným výberom aperitívu - ořechovice, travarica, višňový likér, prošek či pelinkovac s citrónom. Súčasťou večera bolo niekoľkonásobné predjedál - obložené misy s pršutom, miestnym ovčím syrom a olivami, tuniakový nátierka a kyslé rybky ančovičky s kapari. Ako hlavný chod nám posádka ugrilovala prvotriedne ryby branciny na olivovom oleji a cesnaku, s hranolky, zemiakmi a špenátu podobnú blitvou ako prílohou. Na pitie sa podávalo víno Plavac a Subrian. To už sme len fučal. Napriek tomu sme neodolali záverečnému dezertu - palacinkám s višňovou zaváraninou a so šľahačkou. Po takomto gurmánskom výkone nasledoval tanečný večer na palube lode, ktorého sa zúčastnila aj posádka na čele s kapitánom.

Mesto Korčula

Štvrtý deň ráno sme využili voľného času do odchodu (loď z Pomena mala odplávať až na obed) a rozhodli sme sa pre vychádzku do jednej z mnohých blízkych zátok. Chceli sme si zaplávať a pozrieť sa s potápačskými okuliarmi aspoň pod hladinu okolitého mora. Po poludní sa servíroval obed a odplavili sme ďalej na severozápad, smerom k ostrovu a rovnomennému mestu Korčula. V Korčule sme sa vylodili v päť hodín popoludní. Nenechali sme nič na náhodu a ihneď sme vyrazili na kopec nad mestom, kde sa nachádza stará pevnosť Forteca a dve vyhliadkové miesta. Práve u nich sme počkali na zapadajúce slniečko, ktorého zlatisto červené svetlo ožiarilo starodávne kamenné múry a veže Korčuly. Späť do mesta Korčula sme sa dostali až tesne pred zotmením. Úzke uličky, ktoré toto mesto pretkal v schéme pripomínajúcim rybia kostru, skrývali mnoho obchodíkov so suvenírmi, reštaurácií a vinární, otvorených až dlho do noci. Štíty domov, kostolov i pevnostné veže mesta boli krásne nasvietené. Korčula má skrátka nezameniteľnú atmosféru. Využili sme toho av jednej z miestnych reštaurácií sme ochutnali výbornú pizzu s plodmi mora. Po prochozeném popoludní a večer sme sa potom radi vrátili na loď a zaspali v našej útulnej kajute.

Chobotnice u ostrova Šćedro

V piatok ráno nás prebudil až zvonček v reštaurácii, ohlasujúci raňajkách. Naša loď však už bola v pohybe - pozdĺž južnej strany ostrova Korčula sme sa plavili na západ a ďalej na sever až k malému, borovicami porastenému ostrovu Šćedro, ležiacemu len 3 km južne od ostrova Hvar. U jeho brehov sme v desať hodín dopoludnia zakotvili, aby sme sa tu okúpali. Ostrov Šćedro je neobývaný, nenájdete tu žiadne turistické zariadenia. Práve preto je však vyhľadávaný najmä medzi jachtári. My sme mali šťastie, pretože v "našej" zátoke žiadna iná loď nekotvila. Voda bola krištáľovo priezračná, ale na to už sme si pri kúpaní v opustených zátokách počas plavby loďou zvykli. Zaujímavé však bolo dno pri pobreží ostrova, tvorenej akýmisi oblými plochými kameňmi. Pod nimi boli často diery rôznych veľkostí, ako stvorené k úkrytu morských živočíchov. A práve z jednej takej skrýše čosi vykrádalo von. Bola to chobotnice - moja prvá chobotnice, ktorú som na Jadrane kedy videla. Na dĺžku merala určite najmenej 60 cm. Bohužiaľ si zvolila dieru na svoje rozmery príliš malú a nemohla sa do nej celá schovať. Zúfalo sa tlačila do malého priestoru pod kameňom, nemohla tušiť, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo, že si ju chcem len prezrieť.

Súostrovie Pakleni otoci

Z vody nás opäť dostal až lodné zvonček, tentoraz signalizujúci obed. Po ňom sme sa uvelebil na hornej palube do rozkladacích lehátok. Výdatné jedlo, teplo slniečka a príjemné kolísanie lode urobili svoje a my sme onedlho tvrdo zaspali. Keď sme sa za hodinku prebudili, loď už opäť plávala okolo členitého pobrežia, tentoraz súostrovia Pakleni otoci, ležiacom na juhozápade ostrova Hvar. Hľadali sme zátoku, o ktorú sa nebudeme musieť deliť s ďalšími loďami. Skupina 11 ostrovčekov sa vyznačuje síce neskutočným množstvom hlbokých zátok, ale je vyhľadávaným cieľom jachtárov a turistov z Hvare, odkiaľ sa dá na ostrovy ľahko dostať výletnou loďou. Úplne opustený záliv sme síce nenašli, nevadilo to ale. Akoby medzi "lodiari" vládlo nepísané pravidlo o nenarušovania toho vzácneho a všetkými vyhľadávaného pokoja a súkromia, ktoré čaká len na tých, ktorí prídu po mori.

Mesto Hvar

Do prístavu v Hvare sme vplávali v šesť hodín večer. Slniečko už podskočilo nad morským horizontom hru všetkých farieb a kamenné staré mesto sa zbarvovalo do zlata. Po výdatnom obede na lodi sme stále nemali hlad, preto sme sa najprv vybrali na prehliadku historického mesta. Pre mesto Hvar je typické široké námestie s kamennou dlažbou a rad historických budov a kostolov. Promenádu okolo prístavu lemujú vysoké palmy. Nad mestom sa týči ako dominanta mesta Španielska pevnosť zvaná Španjol, ktorá bola prestavaná z pôvodného hradu v 16. storočia. Cez deň sú z nej úchvatné výhľady na súostroví Pakleni otoci. V noci je zase krásne nasvietená a vytvára mestu akúsi pomyselnú zlatú korunu. Takmer každý stánok so suvenírmi v meste Hvar ponúka sušenú levanduľu, ktorá je pre tento ostrov asi najtypickejšie rastlinou. Ani my sme tomuto suveníru neodolali. K večeru sme si kúpili len ovocie na miestnej tržnici, a keď už sme mali dosť chodenia mestom, vrátili sme sa na loď, aby sme sa spánkom pripravili na nasledujúci deň.

Pláž Zlatý roh na ostrove Brač

Šiesty deň, teda v piatok, nás opäť prebudilo pohupovanie lodi - boli sme už na ceste. Prvým cieľom dnešného dňa bolo mestečko Bol na ostrove Brač, predovšetkým teda jeho krásna okruhliaková pláž Zlatni Rat (tj Zlatý roh). Tá je dokonca považovaná za najkrajšiu pláž v Chorvátsku. Je to však spôsobené zrejme tým, že vďaka svojej fotogenickosti je takmer na všetkých pohľadniciach a tým je aj najznámejší. Za roky, čo do Chorvátska jazdím, som spoznala mnoho iných minimálne rovnako krásnych pláží, len nie sú tak známe. Zlatý roh nás rozhodne nesklamal, čo sa týka prístupu do mora a krásnych drobných kamienkov. Naopak body sme museli ubrať za naplnenosti pláže veľkým počtom turistov. Nič iné sme však u tak propagované pláže nečakali. Čo sa nám však v Bole veľmi páčilo, bolo mestečko postavené z ceneného bieleho bračského mramoru, ktorý bol použitý aj na stavbu Bieleho domu vo Washingtone. Príjemná bola aj prechádzka dlhú dláždenú promenádou vedúci pod vysokými borovicami z mesta až k pláži Zlatý roh. Na tejto promenáde sme strávili veľa času pri stánkoch so suvenírmi, ktorých tu bolo naozaj veľa. Promenáda viedla okolo pobrežia, ktoré tvorili malé okruhliakovo-piesočnatej plážičky, oddelené od seba veľkými kameňmi. Cestou sme míňali aj niekoľko kaviarní s vonkajším posedením a zábavný park pre deti. Bol sme vyhodnotili ako ideálne letovisko pre dovolenku pri mori v Chorvátsku s malými deťmi.

Split

Po obede vyrazila naša loď do Splitu. Pretože sme si ešte urobili zastávku na kúpanie v inej časti ostrova Brač, doplávali sme do Splitu až v neskorom popoludní. Okrem toho, že je Split najväčším mestom na pobreží Chorvátska, má tiež krásne historické centrum, vyhľadávané predovšetkým pre svoje architektonické skvosty. Najväčším lákadlom je bezpochyby rozľahlý Diokleciánov palác, ktorého výstavba začala už v 3. storočia. Zaujímavé sú ale aj jeho pivničné priestory, kostoly a zvonica katedrály, z ktorej sú jedinečné výhľady na mesto a hradby paláca. Náš pobyt v Splite a vlastne celú plavbu sme zakončili v miestnej reštaurácii výbornú dalmatínsku večerou a vínom.

Koniec plavby lodí v Chorvátsku

Nasledujúci deň, teda v nedeľu, mala byť naša plavba oficiálne ukončená. Po raňajkách sme sa teda vyrovnali účet za nápoje na bare lodi as kapitánom a jeho posádkou sa rozlúčili. Plavba, ktorú sme absolvovali, stála vrátane polpenzie a všetkých pobytových poplatkov okolo pätnástich tisíc korún. Mali sme však príležitosť navštíviť miesta, na ktoré sa človek bežne nedostane. V jedinom týždni sme spoznali hneď niekoľko historických miest a ostrovov. Takto netradične strávená dovolenka nás milo prekvapila a inšpirovala k ďalšej podobné plavbe, napríklad v kombinácii s jazdou na bicykli po ostrovoch. Budúci rok s nami na loď pôjdu azda aj naši rodičia.

Ubytovanie na pevnine

Ak cestujete na dovolenku do Chorvátska s deťmi, prečítajte si stránku Dovolenka Chorvátsko 2012.

Prehľad ponúkaných letovísk nájdete na stránke Ubytovanie Chorvátsko.