Omiš - Duće
Názor CK: mestá Omiš a Duce tvoria spoločne jedno veľké vyhlásené letovisko s množstvom reštaurácií a večernou zábavou.
Vybavenie: promenáda, tržnica, reštaurácia, bary, kaviarne., cukrárne, obchody, zmenárne, požičiavanie člnov, organizovaný rybolov.
Stravovanie: vlastné.
Pláž: Pláže v Omiše sú vätšinou súčasťou kempov. Najširšie piesočné pláže sú v časti Duce.Pre ľahký prístup na pláže sú pre chodcov vybudované podchody pod magistrálou.
Šport: rafting na rieke Cetina, tenisové kurty, horolezectvo.
Výlety: z Omiša je možné podniknúť lodné výlety na ostrov Brač a tiež údolím proti prúdu rieky Cetiny k výletnému miestu Radmanove Mlinice. Zaujímavými turistickými miestami sú tvrz Mirabella (15 minút pešy z historického centra) a hrad Fortica na najbližšom vrchole pohoria Dinara.
Omiš
Kultúrno-historický sprievodca
Mesto Omiš leží v ústí rieky Cetiny. Výhodná poloha umožnila v minulosti obranu a dnes je jedinečnou zaujímavosťou na chorvátskom pobreží.Horský masív, ktorý je vysoký až 25Om chráni mesto zo severnej strany, blízkosť mora ho spojuje zo svetom a rieka Cetina je jedinou cestou do zázemia na území od rieky Jadro do Vrulje.
Onomastikovia hovoria, že názov rieky Cetina pochádza z frigejského slova Zetna, čo znamená brána. Pretože sa ústie Cetiny podobalo monumentálnej bráne, názov horného toku Cetiny sa spája s gréckym slovom hippos, čo znamená kôň. Veľká časť rieky je rýchla, poskakuje ako kôň ( má veľa vodopádov) a nie je splavná, takže sa v rímskej dobe nazývala Hippus.
Historické centrum je umiestnené na východnom brehu rieky. V antickej dobe sa sídlisko nachádzalo pravdepodobne severnejšie ako dnešné, v osade Baučiča.
Predpokladá sa, že meno mesta pochádza zo slovanského slova Holm/ Hum, čo je preklad ilyrsko-gréckeho slova Onaion/Onéon a znamená chlum, kopec, vŕšok, osada na kopci. Alebo je Oneum nazvaný podľa rieky Cetiny, ktorú grécki kolonisti v dolnom toku nazývali Nestos, z čoho by sa odvodilo meno mesta Oneum(Onaeum).
Stredoveké mesto sa nazýva Olmissium, Almiyssium a v dobe benátskej vlády Almissia.
Dnešné meno mesta Omiš sa vyvodzuje z jeho stredovekého mena.
V stredoveku bolo pre Omišanov dôležitým zdrojom zisku pirátstvo. Omišania boli známi piráti, čo im veľmi uľahčovala poloha mesta a ich ľahké a rýchle lode. V dobách najväčšieho ťaženia omišských pirátov stáli v ich čele kniežatá Kačičovia, ktorí počas dvoch storočí velili útokom na pápežské galeje a obchodné lode mocných Benátok, Dubrovníku, Splitu, Kotora ..
To všetko bolo dôvodom častých vojen a následného uzavierania zmlúv, ktoré často končili platením poplatkov Omišanom za slobodnú plavbu. Avšak každý mier s omišskými pirátmi bol krátkodobý a tak boli proti nim vedené aj dve križiacke výpravy.
Prvé ťaženie, ktoré bolo ukončené víťazstvom pirátov, viedol pápež Honorius III. v roku 1221 kvôli útokom na križiakov, ktorí sa plavili do Palestíny.
Druhé križiacke ťaženie, v ktorom Omišania prehrali,viedli Benátčania v rokoch 1286 a 1287. To určitým spôsobom znamenalo koniec moci kniežat Kačičov a ich vlády v Omiši.
Po Kačičoch sa pánovia Omiša striedajú a pirátstvo, i keď ešte činné, už nikdy nebude tak úspešné ako za vlády Kačičovcov.Tak mestu vládli kniežatá Šubičovia, bratia Horváti, ktorí boli pod ochranou bosenského kráľa Tvrtka I., bosenský veľmož Hrvoje Vukčić Hrvatinić, bán Ivaniš Nelipić, rodina Matka Talovca, ktorá vládu mesta získala od kráľa Zikmunda, a bosenský vojvoda Stiepan Kosača.
Potom, čo v roku 1409 Ladislav Neapolský predal Dalmáciu Benátskej republike aj Omiš v roku 1444 uznáva vládu tochto štátu. Jeho súčasťou zostáva do roku 1797. Po zániku Benátok Omiš pripadne Rakúsku. Ale Bratislavským mierom z roku 1805 , ktorým končí vojna Rakúska a Francúzska, sa Omiš s celou Dalmáciou dostáva do francúzskej správy.V roku 1813 toto územie znova získava Rakúsko, jeho zostáva až do prvej svetovej vojny.
V osade Baučić bolo nájdených veľa antických zlomkov (reliéfov, nápisov, náhrobných pomníkov, lámp, mincí).
Najdôležitejšími pamiatkami, ktoré sú dnes uchovávané v Mestskom múzeu, sú kamenné zlomky s rímskými nápismi z roku 33 a roku 51 nášho letopočtu. Z textu sa usudzuje, že boli vytesané za vlády rímskych cisárov Tibéria a Claudia a pravdepodobne patrili nejakej verejnej budove, pomníku alebo ceste, čo nám dokladá dôležitosť osady, v ktorej boli takéto pomníky stavané. Neďaleko tohto náleziska bol nájdený aj mramorový portrét rímskeho cisára Tibéria a veľká časť antického obetného oltára venovaného Augustovi. Na druhej strane tohto kameňa boli vytesané tri riadky dnes neúplného nápisa, ale menej zručne a menšími písmenami. Predpokladá sa, že tento kameň bol súčasťou nejakého väčšieho pamätníka, pravdepodobne Augustea.
Že tu bola v antických dobách veľká a dôležitá osada, dokladajú aj rímske hrobky, náhrobné stely a sarkofágy, ktoré sú na starom cintoríne. Z rímskeho obdobia pochádza ešte jeden reliéf, na ktorom je znázornené starotalianske božstvo Libera.
Pirátske dejiny názorne dokladajú aj mestské tvrze Mirabella(Peovica) a Starigrad(Fortica).
Z Peovice je vidieť celý Omiš a z Fortice celý Bračský prieplav, ostrovy Brač, Hvar a Šolta, Stredná Poljica a ústie Cetiny.Pre pirátstvo to bolo nesmierne dôležité, pretože sa dalo z jedneho miesta mať pod dohľadom veľké územie na pevnine aj na mori.
V koryte rieky postavili piráti múr pod vodou- Mostinu.Tento múr bol veľmi dôležitý, pretože nebol pod vodou vidieť, mal len jeden otvor, ktorý bol prizpôsobený omišským lodiam a mohol sa uzavrieť reťazami tak, že lode, ktoré by sa pokúsili prenasledovať pirátske lode, by v ňom uviazli.
Na brehu Cetiny bola postavená aj malá tvrz nazvaná Gomilica, ktorá je celkom zbúraná.Jej úloha je spojovaná s Mostinou.
