Mandre - ostrov Pag

Mandre je mladé chorvátske letovisko s množstvom nových domov, v ktorých Vám ponúkame ubytovanie v moderne vybavených apartmánoch. Po celom 3 km dlhom pobreží sa striedajú okruhliakové a kamenisté pláže.

Mandre je pokojnejšie miesto, vhodné pre všetky vekové kategórie. Pobyt v Mandre je spojený s relaxáciou a kúpaním. Na svoje si tu prídu aj milovníci rybárčenia, potápania a otvoreného priezračného mora.

Najžiadanejšie letovisko našich klientov (15 km od mesta Pag, 15 km do Novalji).

Ubytovanie

Ubytovanie Mandre

Ubytovanie Mandre

Prehľad domov a apartmánov,
ceny a rezervácie

Vybavenie

V centre Mandre sú reštaurácie, kaviarne, obchody, zmenárne, požičovňa člnov, bankomat.

Stravovanie

V apartmánoch Ivica Sandra ponúkame večere. V dome Krešimir ponúkame polpenziu (len v izbách, nie v apartmánoch).

V ostatných domoch je stravovanie vlastné.

Odporúčame kvalitnú a u klientov veľmi obľúbenú reštauráciu Porat (jedálny lístok). Ceny v reštauráciách sú v Mandre nižšie, ako na vyhlásených miestach Chorvátska.

Pláže

Okruhliakové pláže s pozvoľným vstupom do mora.

Klientom s malými deťmi odporúčame navštíviť pláž Čista plaža (dlhá piesočná pláž, 8 km od Mandre smer Novalja, asfaltová odbočka doprava).

Fakultatívne výlety

Možnosti výletov nájdete v sekcii Výlety Mandre.

U nášho delegáta si môžete objednať fakultatívne výlety: lodné výlety, poznávacie výlety mikrobusom, pešiu turistiku po ostrove Pag a v národnom parku Paklenicašnorchlovanie, Nordic Walking.

Výlety loďou na ostrovy

Z Mandre je možné podniknúť výlet loďou na ostrovy Olib a Silba alebo poldenný výlet loďou Maun a Škrda.

Vznik letoviska Mandre, obyvateľstvo

Do roku 1970 boli na pobreží dnešného Mandre len dva rybárske domčeky, v mieste dnešného prístavu. Väčšinu pozemkov tu vlastnili obyvatelia blízkeho Kolanu. Rozvoj turistického ruchu v Chorvátsku spôsobil výstavbu apartmánových domov i v letovisku Mandre. Teraz je Mandre stále obľúbenejším miestom turistov z mnohých krajov Európy. Má otvorené more a prekrásny pohľad na ostrovy Olib a Silba, a taktiež ostrovčeky Maun a Škrdu.

Kolan a Mandre majú spoločný obecný úrad a dokopy 720 stálych obyvateľov. Turistický ruch, a s ním spojená výstavba ďalších apartmánových domov, je dnes najdôležitejším zdrojom príjmov tunajších obyvateľov.

Aj napriek rozvíjajúcemu sa turistickému ruchu má stále nezastupiteľný význam chov oviec, výroba ovčieho syra a kvalitného jahňacieho mäsa. Labužníci a gurmáni súhlasia s tým, že syr z ostrova Pag - Pažský syr - je jedným z najlepších syrov v Chorvátsku, dokonca i na svete. Pažský syr sa servíruje samostatne alebo s pršutom (sušená šunka) a olivami, najlepšie s teplým domácim chlebom a kvalitným vychladeným bielym vínom, podľa chuti i s červeným vínom. Mlieko pažských oviec je bohaté na mliečny tuk. Z mlieka sa najprv vyrába syr a potom sa spracuje srvátka, ktorá zostala. Tá sa za pomalého miešania zohrieva až k varu. Behom varu sa zo srvátky oddeľuje tvaroh, ktorý sa na Pagu nazýva skuta – mäkký a tavený. Tvaroh (skuta) sa je namazaný na chleba alebo sa používa ako náplň do koláčov či s palacinkami.

V Chorvátsku i na ostrove Pag, je jahňacie mäso na ražni považované za národné jedlo. Každý kút Chorvátska sa chváli svojim jahňacím a považuje ho za najlepšie. Zvláštnu chuť ovčieho syra a mäsa na Pagu spôsobuje morská soľ. V zime, na jar občas zafúka bóra (studený vzduch padajúci po strmých útesoch Velebitu), spení sa more vo Velebitskom kanáli a pritom zdvihne do vzduchu miliardu kvapiek morského prachu, soli a vody. Tie sa vo výške zvíria, vietor ich prenesie na ostrov Pag a posolí kamene, trávu, pastviny, pole a lúky. Práve odtiaľ pochádza veľmi dôležitá súčasť zvláštnej chute, ktorú v sebe nesie Pažský syr a jahňacie mäso. Rastliny a nízke kríky voňajú a často sú liečivé, napr. šalvia, smil, ruta, pryšec chvojka, olivovník, drakovec a veľa ďalších.

Ďalším zdrojom obživy na ostrove Pag je a vždy bolo rybárčenie a poľnohospodárstvo – pestovanie vínnej révy, olív, fíg a zeleniny.

Na Kolanskom území sa nachádzajú staré studne z 1. storočia n. l. (diel Rímskeho vodovodu, ktorý viedol po vrstevnici do Starej Novalji a ďalej tunelom do mesta Novalja). V dávnych dobách boli tieto studne zdrojom vody a pre domácu potrebu. Ženy tu prali prádlo, muži plnili sudy (nádoby) a nosili stádam oviec vodu.

Kolan bol prvýkrát písomne zaznamenaný v roku 1441, kedy bolo Benátčanmi povolené, že sa na území, nazvanom Kolan, založí mestečko. V Kolane sa nachádza stará škola, založená v roku 1903. Dnes je v nej umiestnená etnografická zbierka starých predmetov a náradia, ktoré boli používané pre prácu v dávnych dobách. Každý predmet má svoj príbeh a nesie povesti o obyvateľoch tejto časti Chorvátska a ich neľahkom živobytí.

V okolí Kolanu sa ťažilo uhlie, ktoré sa po koľajniciach prevážalo do blízkeho prístavu Šimuni, kde sa nakladalo na talianske lode. Ešte dnes sú vidieť zbytky uhoľných dolov v miestach Kolanského poľa. Fotky z týchto dôb sú k nahliadnutiu v etnografickom múzeu.

Mokriny a jazierko Kolansko blato sú chránené od 1988 ako ornitologická rezervácia. V dobe jarného a jesenného sťahovania je to významné hniezdo sťahovavých vtákov.