Mandre - Ostrov Pag
Mandre je mladé chorvátske letovisko, má mnoho nových domov s možnosťou ubytovania v moderne vybavených apartmánoch. Neďaleko centra je pláž Malé Mandre s modrou vlajkou, znamenajúcou zaručene čisté more. Po celom 3 km dlhom pobreží sa striedajú okruhliakové a kamenisté pláže. Mandre je pokojnejšie miesto, vhodné pre všetky vekové kategórie. Pobyt v Mandre je spojený s relaxáciou a kúpaním. Na svoje si tu prídu i milovníci rybárčenia, potápania a otvoreného priezračného mora. Možnosť zapožičania horských bicyklov pre výlety do okolia. Najžiadanejšie letovisko u našich klientov. (15 km od mesta Pag, 15 km do Novalji).Vybavenie
V centre Mandre sú reštaurácie, kaviarne, obchody, zmenárne, požičovňa člnov.
Stravovanie
Vlastné, doporučujeme kvalitnú a u klientov veľmi obľúbenú reštauráciu Porat (jedálny lístok). Ceny v reštauráciách sú podstatne nižšie, ako na vyhlásených miestach Chorvátska.
Pláž
Okruhliaková s pozvoľným vstupom do mora. Klientom s malými deťmi doporučujeme navštíviť pláž Čistá plaža (dlhá piesočná pláž, 8 km od Mandre smer Novalja, asfaltová odbočka doprava).
Výlety
Z Mandre je možné podniknúť výlet loďou na ostrovy Olib a Silba alebo Maun. Ďalšie možnosti výletu viď. Doporučujeme.
Grilovanie rýb
Môžeme vidieť grilovanie rýb a olihní (lignjí), chorvátsky spôsob úpravy chobotníc a ochutnať tieto úlovky v apartmánovom dome Ivica (platí pre klientov zo všetkých našich domov v Mandre).
Vznik letoviska Mandre, obyvateľstvo
Do roku 1970 boli na pobreží dnešného Mandre len dve rybárske domčeky, v mieste dnešného prístavu. Väčšinu pozemkov tu vlastnili obyvatelia blízkeho Kolanu. Rozvoj turistického ruchu v Chorvátsku spôsobil výstavbu apartmánových domov i v letovisku Mandre. Teraz je Mandre stále obľúbenejším miestom turistov z veľa krajov Európy. Má otvorené more a prekrásny pohľad na ostrovy Olib a Silba, a taktiež ostrovčeky Maun a Škrdu.
Kolan a Mandre majú spoločný obecný úrad a dokopy 720 stálych obyvateľov. Turistický ruch, a s ním spojená výstavba ďalších apartmánových domov, je dnes najdôležitejším zdrojom príjmov tunajších obyvateľov.
Aj napriek rozvíjajúcemu sa turistickému ruchu má stále nezastupiteľný význam chov oviec, výroba ovčieho syra a kvalitného jahňacieho mäsa. Labužníci a gurmáni súhlasia s tým, že syr z ostrova Pag - Pažský syr - je jedným z najlepších syrov v Chorvátsku, dokonca i na svete. Pažský syr sa servíruje samostatne alebo s pršutom (sušená šunka) a olivami, najlepšie s teplým domácim chlebom a kvalitným vychladeným bielym vínom, podľa chuti i červeným vínom. Mlieko pažských oviec je bohaté na mliečny tuk. Z mlieka sa najprv vyrába syr a potom sa spracuje srvátka, ktorá zostala. Tá sa za pomalého miešania zohrieva až k varu. Behom varu sa zo srvátky oddeľuje tvaroch, ktorý sa na Pagu nazýva skuta - mäkký a tavený. Tvaroh (skuta) sa je namazaný na chleba alebo sa používa ako náplň do koláčov či s palacinkami.
V Chorvátsku i na ostrove Pag, je jahňacie mäso na ražni považované za národné jedlo. Každý kút Chorvátska sa chváli svojím jahňacím a považuje ho za najlepšie. Zvláštna chuť ovčieho syra a mäsa, na Pagu, spôsobuje morská soľ. V zime, na jar a čas od času zafúka bóra (studený vzduch padajúci po strmých útesoch Velebitu), spení sa more vo Velebitskom kanále a pritom zdvihne do vzduchu miliardu kvapiek morského prachu, soli a vody, tieto sa vo výške zvíria, a vietor ich prenesie na ostrov Pag a posolí kamene, trávu, pastviny, pole a lúky. Práve odtiaľ pochádza veľmi dôležitá súčasť zvláštnej chute, ktorá v sebe nesie pažský syr a jahňacie mäso. Rastliny a nízke kríky voňajú, často sú liečivé, napr. šalvia, smil, ruta, pryšec chvojka, olivovník, drakovec a veľa ďalších.
Ďalším zdrojom obživy na ostrove Pag je, a vždy bolo, rybárčenie a poľnohospodárstvo - pestovanie vinnej revy, olív, fikov a zeleniny.
Na Kolanskom území sa nachádzajú staré studne z 1. storočia n. l. (diel Rímskeho vodovodu, ktorý viedol po vrstevnici do Starej Novalji a ďalej tunelom do mesta Novalja). V dávnych dobách boli tieto studne zdrojom vody a pre domácu potrebu. Ženy tu prali prádlo, muži plnili sudy (nádoby) a nosili stádam oviec vodu.
Kolan bol prvýkrát písomne zaznamenaný v roku 1441, kedy bolo Benátčanmi povolené, že sa na území, nazvanom Kolan, založí mestečko. V Kolanu sa nachádza stará škola, založená v roku 1903. Dnes je v nej umiestnená etnografická zbierka starých predmetov a náradia, ktoré boli používané pre prácu v dávnych dobách. Každý predmet má svoj príbeh a nesie povesti o obyvateľoch tejto časti Chorvátska a jej neľahkom živobytí.
V okolí Kolanu sa ťažilo uhlie, ktoré sa po koľajniciach prevážalo do blízkeho prístavu Šimuni, kde sa nakladalo na talianske lode. Ešte dnes sú vidieť úbytky uhoľných dolu v miestach Kolanského poľa. Fotky z týchto dôb sú k nahliadnutiu v etnografickom múzeu.
Mokriny a jazierka Kolanjsko blato sú chránené od 1988 ako ornitologická rezervácia. V dobe jarného a podzimného sťahovania je to významné hniezdo sťahovavých vtákov.
