Delfíny v Chorvátsku

Delfín skákavý (Tursiops truncatus) je názov delfína, ktorého môžete vidieť vo vodách chorvátskeho Jadranu. Domáci mu hovoria dupin.

Tento živočích s elegantne tvarovaným telom je známy pre verejnosť práve svojimi výskoky na vodnú hladinu. Na Jadrane nie je tak ťažké ho vidieť. Predovšetkým pri rôznych lodných výletoch nielen na Jadrane (tento druh je rozšírený v celom Stredomorí, aj v Čiernom mori, v Atlantiku i Tichom oceáne). Delfín patrí medzi morské cicavce - veľryby ozubené. Má hydrodynamický tvar tela výborne prispôsobený pohybu vo vode. V dospelosti dosahuje v prípade, že žije na otvorenom mori, dĺžky 2 - 4 m (tzv. pelagický tip). Jedinci žijúci na Jadrane dosahujú dĺžok okolo 2 m. Hmotnosť sa líši podľa veľkosti od 100 do 500 kg.

Delfín skákavý má v chrbtovej časti šedomodrú, niekedy až čiernu farbu. Tá smerom k brušnej časti svetlá v rôznych odtieňoch až po krémové, alebo biele brucho. Typická je pre delfína skákavého kosáčikovitá chrbtová plutva (u každého jedinca má špecifický tvar, preto je ide rozlíšiť). Prsné plutvy sú menšie, u jedincov žijúcich v Jadranskom mori sú protáhlejšího tvaru. Ako u všetkých veľrýb, aj u delfínov skákavých je zaujímavá a dôležitá plutva chvostová. Plutva je vo vodorovnej polohe a umožňuje im regulovať svoj pohyb dole a hore. Tento pohyb je pre nich dôležitý predovšetkým pre lov potravy - môžu ju prenasledovať do veľkých hĺbok. A táto plutva tiež umožňuje vymrštiť sa nad vodnú hladinu.

Potravou pre delfíny sú ryby, rôzni mäkkýši, niekedy aj vodné vtáky. Na lov sú títo živočíchy výborne vybavení v podobe svojho hydrodynamického tela, sonaru ... a inteligencie. Delfíny lovia najčastejšie v organizovaných skupinách veľké húfy rýb vysledovaná práve výborným sonarom. Kŕdeľ "obkľúčia" a ďalej im nič nebráni v hodovania. Život delfínov sa nezaobíde bez veľkej škály zvukov, ktorými sa dorozumievajú pri love, alebo pri "spoločenskom živote". Práve zvuky sú pre delfína nevyhnutnosťou, má výborne vyvinutý sluch (voda je výborným vodičom zvuku). Vydávajú ultrazvukové signály, tie sa odrážajú od "akékoľvek prekážky" rôznou intenzitou a tak sa delfíny orientujú, alebo spoznajú, kde je korisť. Ako cicavce dýchajú delfíny pľúcami a potrebujú sa každé 4 až 5 minút vynoriť a nadýchnuť sa. Najdlhší ponor delfína bez nového nadýchnutie, ktorý bol doteraz na Jadrane pozorovaný, bolo bez pár sekúnd 7 minút. Delfín má v tlame na 100 ostrých, 8 mm dlhých kužeľovitých zubov.

Delfíny sú na základe výskumu správania, spôsobov komunikácie, usporiadanie mozgu radení človekom k veľmi inteligentným tvorom. Pozoruhodný je ich "spoločenský a sociálny" život. Vždy sú priateľskí, v skupine neustále komunikujú, spolupracujú, pomáhajú si navzájom. Veľmi zriedka sú pozorované agresívne prejavy. Delfíny sú dokonca ochotní spolupracovať s inými živočíšnymi druhmi. Snažia sa im pomôcť v nebezpečenstve .. . dokonca aj človeku. Človek ich inteligencia a "spoločenské" prispôsobivosti využíva. Bohužiaľ niekedy zneužíva - pri vojnových operáciách na mori. Napriek tomu že tieto "operácie" sú tajné, odhaduje sa, že v nich zahynuli tisíce delfínov. Snáď práve pre ich vysoký stupeň inteligencie, ktorou sa blíži človeku ... pánovi tvorstva ..., sa ľahko môže stať, že budú bezohľadnou činností človeka vyhubení. Že by sa človek bál konkurencie?

Samička delfína skákavého je gravidná 10-12 mesiacov a rodí len jedno mláďa. Pôrod je vecou celej skupiny. Niektorí pomáhajú pri vlastnom pôrode, ostatné "strážia". Krv pri pôrode môže prilákať žraloky, a tak by sa mláďa aj samice stali ľahkou obeťou. Čerstvo narodené mláďa potom spoločne nadnášajú k hladine, aby sa mohlo nadýchnuť. Mláďa matka kojí až 16 mesiacov, vždy je s ním v úzkom kontakte. Dospelosti však delfín dosahuje cca v 10 rokoch života. Samičky sú gravidné 1x za 4-6 rokov. Prirodzený prírastok nie je teda tak rýchly. Delfíny sa dožívajú za priaznivých podmienok 40 -50 rokov.

Čo všetko ničí "úsmev" delfína? Jedným slovom ... človek

svojimi aktivitami neúnosne znečisťuje moria a ničí im životné prostredie
umelými látkami zamoruje potravinový reťazec, s negatívnym vplyvom na rozmnožovacie schopnosti delfínov

nadmerným lovom znižuje možnosti potravy

aktivity na mori ruší pokojné prostredie, mení obvyklé bezpečné lokality.

More okolo lošinjsko-creského súostrovia (Cres a Lošinj) v severnom Jadrane bolo dňa 6. augusta tohto roku slávnostne vyhlásené prvým chráneným úsekom mora so zameraním na intenzívnu ochranu tunajšej kolónie delfínov skákavých (Tursiops truncatus), chorvátsky dobri dupini. Títo delfíny sú jediným druhom veľrýb, ktorý žije v chorvátskych vodách Jadranu. V roku 1999 bola v mestečku Veli Lošinj na ostrove Lošinj založená chorvátska mimovládna organizácie Modrý svet - Ústav pre výskum a ochranu mora (Plavi svijet - Inštitút za istraživanje aj zaštitu mora, Blue World - Institute of marine Research and Conservation), ktorá sa zamerala na šírenie informácií o tunajšom životnom prostredí a jeho ekosystémoch; bola zameraná predovšetkým na projekty týkajúce sa populácie delfínov v tejto lokalite. Bolo vypracované a postupne sa realizuje niekoľko veľkých projektov k záchrane delfínov, ktorých počet v tunajšej oblasti klesol napriek všetkému úsiliu za posledných 10 až 15 rokov o 40 percent. Teraz teda číta táto kolónie cca 100 dospelých jedincov, čo predstavuje jej kritické ohrozenia. Snaha zastaviť tento pokles tunajšie delfíní populácie bol dôvodom k vyhláseniu ich rezervácie v lošinských a creských vodách pod názvom lošinjské rezervácie delfínov (Lošinjski rezervat za dupine). Rezervácia bola veľkým ohlasom nielen odborníkmi a širokou verejnosťou v Chorvátsku, ale má aj podporu medzinárodných inštitúcií.

Ochrana delfínov skákavých na chorvátskom Jadrane

Na vyhlásenie lošinsko-creskej rezervácie došlo v tradičný Deň delfínov (Dan dupina), ktorý sa už po 12 rokov pravidelne koná v mestečku Veli Lošinj. Každoročne sa v miestnom Lošinjskom výchovno-vzdelávacom stredisku o mori konajú rôzne vzdelávacie a výchovno-zábavné akcie, ktoré si v priebehu rokov získali veľkú obľubu verejnosti.

Ochrana lošinsko-creských vôd má veľký význam nielen pre populáciu delfínov, ale aj pre ďalšie tunajšie morské organizmy, takisto ohrozené vyhynutím. Patrí k nim predovšetkým morské korytnačky, a to kareta obyčajná (Caretta caretta), pre ktorú je tunajšie more letným stanovišťom aj vyhľadávaným zimoviskom pre mladých i dospelých jedincov.

Celková rozloha rezervácie je 52.58 km² - z toho je 52,34 km² na mori, zvyšok na pevnine.

Nás suchozemcov títo krásni tvorovia vždy zaujmú, keď je zahliadneme na hladine v ich prirodzenom prostredí. Na Jadrane to je stále možné. Nielen že môžete delfíny pozorovať, ale môžete prispieť aj na ich záchranu. Môžete jedného z týchto nádherných zvierat "adoptovať" a tak s ním plávať v mori stále.

Adoptujte si delfína skákavého

Organizácie Modrý svet sídliaca v srdci rezervácie ponúka možnosť prispieť čiastkou 150 - 250 HRKn na projekt ochrany delfínov. Záujemca si môže vybrať databázy na fotografiách. Tu je mimo vyobrazenie uvedená stručná charakteristika jedinca. Podrobné informácie získate na: http://www.plavi-svijet.org/hr/usvojite-dupina/