Kamenné opevnenie sa tiahne po svahoch nad mestom do výšky 224 m nad morom. V tomto bode je vybudovaná jedna zo siedmich pevností Podzvizd (Pod hviezdami). Opevnenie bolo vybudované po roku 1333, kedy územie kúpila Dubrovnícka republika. Výnosné "hospodárstvo sa soľou" bolo treba ochrániť a tak dubrovnícky senát rozhodol (po zavrhnutí nápadu prekopať úzku šiju a vytvoriť tak ostrov) vybudovať nové mesto a opevnenia. V Chorvátsku ich obdivujeme ako významnú architektonickú pamiatku obraného typu ešte dnes.
Stavba opevnenia trvala 280 rokov. Jeho dĺžka je cez päť kilometrov. Múry sú vysoké od 5 do 10 m, doplnené 40 vežami a 7 pevnosťami. Opevnenie plnilo svoju funkciu až do roku 1808, kedy sa rozpadla Dubrovnícka republika. Neskôr bol materiál z opevnenia používaný ako stavebný. Napriek tomu najväčšie škody boli napáchané na tejto pamiatke až v roku 1991, v čase vojny na chorvátskom území, kedy sa v týchto miestach odohrala ťažká bitka. K ďalšiemu poškodeniu došlo v roku 1996, kedy postihlo toto územie Chorvátska silné zemetrasenie. S vynaložením veľkého úsilia a prostriedkov dnes Chorváti vykonáva rekonštrukciu opevnenie mieriacu k zapísaniu pamiatky na zoznam UNESCO. Čiastočne je pre turistov sprístupnené. Viac o opevnení Ston
Soľ bola vždy veľmi dobrým obchodným artiklom a práve tu sú pre získavanie soli z mora ideálne podmienky (plytký záliv, čisté more, veľa hodín slnečného svitu). Tieto priaznivé podmienky využívali podľa archeologických nálezov už Ilýri v prvom tisícročí pred n. l. a z histórie Stonu soľ nikdy nezmizla. Saliny sú aj dnes stále v prevádzke. Ročne sa tu vyprodukuje rovnakou technológiou ako pred 500 rokmi cca 2000 ton kvalitnej soli.
Saliny ležia na 450 tisícoch m2. Je tu vybudovaných 53 "bazénov". Do 44 z nich sa napustí morská voda a tá sa odparuje cca po dobu jedného mesiaca, kedy je dopustenie ďalšie. Tak na konci mesiaca vznikne soľný roztok s obsahom cca 24 % soli (z pôvodných 3 %) . Soľanka sa přepustí do tzv. koncových bazénov, kde sa po cca 14 dňoch odparí zvyšok vody a zostanú žiarivo biele kryštáliky soli. Tento proces je možné z dôvodov prírodných podmienok opakovať len 3x ročne. Teda v lete, kedy je v Chorvátsku najviac slnečného svitu. Koncové bazény sú pokryté granitovou vrstvou, ktorá zaručuje výbornú kvalitu soli. Bohužiaľ v neďalekej minulosti bolo dno 5 bazénov upravené asfaltom a ten dnes praská, dostáva sa do soli a tak ju znehodnocuje na technickú. Dúfajme, že sa podarí uskutočniť projekt na rekonštrukciu týchto bazénov a tak zachrániť opäť jeden dôkaz ľudskej dômyselnosti na svete v pôvodnej podobe.
Ešte jedna zaujímavosť na záver - všetky koncové bazény majú mená svätých, až na jeden (Mundo). Soľ z tohto bazéna bola určená pre chudobných. Na druhej strane chorvátskou soľou z bazéna sv. Lazarus solil aj cisár František Jozef I.
