Národný park Plitvice
Najznámejším národným parkom v Chorvátsku sú bezpochyby Plitvické jazerá. Táto oblasť je od roku 1979 zaradená medzi pamiatky UNESCO.
Prvá zmienka o oblasti pod týmto menom pochádza z roku 1777. Riečka Plitvice, ktorá dala jazernej sústave meno, nespája žiadna jazera, ale spadá vysokým vodopádom z boku do kaňonu pod najnižšie položeným jazierkom Novakovića Brod. Jazernej sústava nevznikla v jej riečisku, ale na blízkych riekach Bijela Rijeka a Crna Rijeka. Až po vzájomnom spojení sa ich vody spájajú s riečkou Plitvice. Vzniknutá rieka nesie meno Korana.
Vznik národného parku Plitvické jazerá
Národným parkom Chorvátska potom bola vyhlásená oblasť 8. 4. 1949. Hlavnou úlohou bolo predovšetkým chrániť unikátnu kaskádu jazier s prevýšením 156 m. Park bol pre verejnosť do roku 1958 úplne uzavretý. Bohužiaľ ani tomuto čarovnému kusu zeme sa nevyhli vojnové operácie občianskej vojny, a to predovšetkým v roku 1991. Dnes je park veľkou turistickou atrakciou v Chorvátsku, ktorú každoročne navštívi cca 200 000 ľudí. Celý park je veľmi dobre organizovaný tak, aby bol pre návštevníkov dostupný a bezpečný. Sú vybudované chodníčky, mostíky, jazdí kyvadlová doprava a parníček na jazere Kozjak. Prechádzka je v cene vstupenky. Vzhľadom k cene tejto vstupenky (110 HRKn) a rozsiahlosti parku si na prehliadku parku vyčleňte dostatok času (aspoň 4-5 hodín).
Národný park Plitvické jazerá leží v oblasti Lika, v nadmorskej výške 500-640 m. Jedná sa o kaskádovitú sústavu 16 jazier prepojených kaskádami a vodopádmi. Plocha parku činí cca 295 km2, z toho cca 2 km2 vodných plôch.
Jazerná sústava Plitvíc
Jazernú sústavu obklopujú zalesnené kopce masívu Velika Kapela a Plješevice. Sústava sa delí na dve časti: dolná so 4 jazerami (Milanovac, Gavanovac, Kaludjerovac, Novakovića Brod) a horný s 12 jazerami (Prošćansko jazero, Ciginovac, Okrugljak, Batinovac, Vir, Veliki Jovinovac, Mali Jovinovac, Galovac, Milino jazero, Gradinsko jazero, Veliki Burget, Kozjak).
Sústava leží vo vápencovej preliačine. Jej tvár sa menila po stáročia premenami travertínových hrádzí na terasách, eróziou travertínových blokov a ďalších prírodných vplyvov v krajine. Zvláštnosťou sú baktérie žijúce v machu na terasách, vďaka ktorým narastajú bariéry cca 3 cm ročne. Na premeny má tiež vplyv neustály pohyb a tlak vody. Dolné jazera vznikli prepadom stropov podzemných jaskýň a ich zaplnení vodou.
Proščanské jazero leží v nadmorskej výške 639 m, najnižšie položené naopak je Novakovic Brod v 503 m. Najhlbším a najväčším jazerom je jazero Kozjak (81,5 ha a hĺbkou 46 m). Jazerná sústava je spojená vodopády vysokými až 76 m. Za najkrajšie sú považované vodopády Sastavci s výškou 49 m. Voda v jazerách je v lete teplá cca do 24 °C. V zime potom zamŕza. V dolnej časti je 20 krasových jaskýň. Návštevníkom celkom iste učarujú farby jazier, ktorá v kombinácii s atmosférou miesta a prekrásnou zeleňou okolitých kopcov zanechajú nezabudnuteľnú spomienku.
Flóra a fauna Plitvických jazier
O tunajšom lesnom poraste sa má medzi odborníkmi za to, že patrí k najzachovalejším svojho druhu v Chorvátsku a vôbec v Európe. Vzácna je aj tunajšia kvetena. V rámci parku sú prísne chránené a neprístupné lokality endemitov (napr. lúka s 42 druhmi orchideí a iná sa 16 druhy ľalií a iné), takisto neprístupné sú pralesné rezervácie. V lesoch žijú ako veľké šelmy (medvede, vlci, rysy - údajne ich tu žije najviac zo všetkých chorvátskych lokalít), tak aj hojnosť vysokej a čiernej zveri. Jazerá sú bohaté na ryby a raky, ale lov je zakázaný.
Turizmus na Plitvicích
V súčasnej dobe nie je celý park sprístupnený. Dôvodom uzavretie niektorých častí je ochrana a konzervácia ekosystému. Je možné si prezrieť jazera, okolo ktorých sú vybudované chodníky a sú zahrnuté do prehliadkových trás. Prehliadka a pohyb po vytýčených trasách sú bezpečné.
