Diokleciánov palác v Splite a jeho podzemí – pamiatka UNESCO

Stavba paláca štvoruholníkového tvaru (215 x 180 m, o ploche 38.500 m²) bola zahájená v roku 295 (po zavedení tetrarchie) za vlády rímskeho cisára Diokleciána. V roku 305 Dioklecián abdikoval a palác nebol ešte dokončený. Existujú domnienky, že niektoré práce pokračovali aj za pobytu cisára Diokleciána. Nie je známe, podľa akej architektonické myšlienky bola stavba postavená a kto sú jej architekti. Ale podľa vytesaných gréckych mien a mnohých gréckych viet sa predpokladá, že väčšina staviteľov bola pôvodom z východnej časti cisárstva. Základný materiál však pochádzal z bezprostrednej blízkosti. Biely vápenec bol dopravený z Brače a časť aj zo Segetu neďaleko Trogiru. Tehly sa vyrábali v dielňach v okolí. Stavba ako celok nemala priamy vzor vo vtedajšej rímskej architektúre. Jej originalita vychádza zo základnej funkcie a prispôsobenie sa polohe. Unikátna stavba v sebe spája prvky pevnostného hradu s luxusom antickej vily. Mohutné steny silné 2 m boli spevnené 16 vežami. Brány (zlatá, bronzová, strieborná a železná) označujú zároveň konce oboch hlavných os. V súčasnej dobe sa jedná o najlepšie zachovanú stavbu antického pôvodu na území Chorvátska. V priebehu 5. a 6. storočí sa palác stal obytným priestorom a dnes je srdcom Splitu s cca 280 obytnými domami. Komplex prechádza neustálou rekonštrukciou, priestory sú využívané ku galerijnej činnosti, koncertom a ďalším kultúrnym akciám.

Palác pripomínal typický rímsky vojenský tábor. Vonkajšie múry paláca sú takmer pravouhlé a veže v rohoch paláca nasledujú tradíciu vojenskej architektúry. Keďže bol palác vzdialený od najbližšieho veľkého mesta (Solinu) 6 km, bol ohraničený hradbami. Pôvodne existovali štyri vchody do paláca. Tri z pevniny a jeden z morskej strany. Celý priestor paláca bol rozdelený na dve časti. V severnej časti boli umiestnené budovy pre personál, vojsko a sklady, v južnej časti sa nachádzali objekty určené cisárskej rodine. Ani priečelí nebola rovnaká. Najreprezentatívnejšie bolo to južnej, ktoré smerovalo k moru. V dolnej časti sa nachádzali malé otvory a tzv. Medená brána. Východnej a západnej priečelia bola podobná a bez výzdoby. Tu sa nachádzala Strieborná a Železná brána. Na severnom priečelí bol hlavný vchod do paláca s dvojitou bránou - tzv. Zlatou bránou. Nad vchodom bol oblúk s výklenkami, v ktorých boli umiestnené sochy (pravdepodobne Jupitera a štyroch tetrarchů). Na križovatke dvoch hlavných ulíc cardo a decumanus sa nachádzal peristyl, otvorené miesto pred cisárovým sídlom, na ktorého ľavej strane sa nachádzalo cisárovo mauzóleum (dnes Katedrála sv. Dominia). Na pravej strane peristylu sa nachádzali tri chrámy, Jupiterov, Venušin a chrám Kybely.

Smrťou cisára Diokleciána v roku 316 život v paláci nevyhasl. Premeny začínajú už v prvých storočiach života paláca. Keďže bol majetkom rímskeho dvora, poskytoval útočisko členom cisárskej rodiny a najdôležitejšou udalosťou bolo zničenie Solinu na začiatku 6. storočí. Obyvateľstvo, ktoré bolo vyhnáno našlo útočisko vnútri paláca a vtedy začína nový organizovaný mestský život.

V období stredoveku v 12. - 14. storočí dochádza k väčšiemu architektonickému rozvoju. Väčšina stredovekých domov zaplnila nielen rímsky palác, ale aj väčšiu časť voľného priestoru v uliciach. V tomto období začína tiež výstavba romantické zvonice Katedrály sv. Dominia. Romantické umenie je zastúpené radou veľkých majstrov napr. Andrija Buvina, ktorý vyrobil drevené brány katedrály v 13. storočí alebo Juraje Dalmatince, z ktorého dielne pochádzajú šľachtické paláce v duchu benátskej gotiky s náznakmi renesancie (palác rodiny Papalićů). V katedrále môžeme vidieť jeho dielo, oltár sv. Anastázie.

Diokleciánov palác nie je len antickou pamiatkou. Spoločne s neskorší stredovekou dostavbou tvoria cenný archeologický, historický a umelecký komplex a preto bol v roku 1979 zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.

Podzemie Diokleciánovho paláca

Podzemím Diokleciánovho paláca sa nazývajú podzemné priestory v najjužnejšej časti Starého mesta. Reč je o klenutých, väčších alebo menších vnútorných priestoroch a chodbách medzi nimi. Ich povrch je veľký ako osmina celého niekdajšieho paláca. Boli vytvorené počas stavby paláca. Ich priestory majú rozmanité tvary. Od bazilikálních, po centrálnej a pravouhlé. Ich steny slúžili ako základ cisárskym obytným budovám. Tvary ich priestor sa pravdepodobne zhodovali s tvarom tých budov, ktoré zmizli výstavbou domov a ulíc Splitu v stredoveku. Pravdepodobne boli používané ako sklady, možno aj ako väzenie. Ich stredom vedie chodba, ktorá spája peristyl s Medenou bránou. Časom boli takmer úplne zasypané, ale vedomie o ich existencii neustále pretrvávalo (starý Splitský názov pre nich bol "grote"). Boli pokladané za väzenia, v ktorom cisár Dioklecián mučil kresťanov. Niektorí podnikaví obyvatelia Splitu, ktorí mali domy nad nimi probourávali ich klenby a pretvárali ich na svoje sklady - sklepné priestory. Ich vykopávanie začalo v 19. storočí a najväčší dynamiku malo v 50. rokoch 20. storočí. Dnes sú z väčšiny už odkryté. Západná časť sklepení sa dochovala v celom rozsahu a je takmer celá prístupná. Ich východná časť sa počas stredoveku čiastočne zrútila a hoci boli bezdôvodne zničené veľmi cenné stredoveké a neskôr stavané konštrukcie, tak aj tento diel je dnes z väčšej časti odkrytý a prístupný verejnosti. To, čo by sa možno malo považovať ako hodnota sklepení a v čom je Split jedinečný na svete, je fakt, že sa v ich dojemných, monumentálnych priestoroch už viac ako tisíc rokov nachádza živé tkanivo mesta. Sklepení sa dnes využíva ako atraktívne trhovisko a miesto pre rôzne expozície.

Viac informácií o meste Split.

Odkiaľ do Splitu

Ak sa rozhodnete Split navštíviť, pozrite sa na stránku Apartmány Chorvátsko, kde si môžete vybrať najbližší ubytovanie.

Do Splitu zavítate tiež, ak budete svoju dovolenku tráviť na mori pri okružných plavbách loďou na trase 2 - Stredná a Južná Dalmácia, na trase 3 - Stredná Dalmácia, na trase 4 - Severná Dalmácia, alebo pri cykloplavbě 2 - Dalmácia.