Elafitské ostrovy
Elafiti (Elafitské otoci) sú skupina ostrovov západne od Dubrovníka. Tvorí ju sedem menších ostrovov, ostrovčekov a útesov. Dnes už na nich nežijú jeleni, podľa ktorých dostali v dávnych dobách meno (jeleň = elaphos). Pod týmto menom je o nich prvá písomná zmienka z 1. storočia n.l. Medzi tri najväčšie v tomto súostroví patrí Šipan, Lopud, Koločep. Z menších potom Daksa, Lokrum, Ruda. Za návštevu stojí aj malé ostrovčeky Olipa, Tajan, Crkvine.
Súostrovie delí od pevniny Koločepský prieliv a od Dubrovníka potom Veľká úžina (Velika vrata).
Z turistického hľadiska sú ostrovy veľmi zaujímavé pre klientov, ktorí nevyhľadávajú rušné centrá, ale príde im vhod kľudné prostredie s prekrásnou prírodou a kúpaním na nepreplnených plážach. Ubytovanie je tu možné predovšetkým v súkromí. Na každom z troch väčších ostrovov je jeden hotel. Kempy na ostrovoch nenájdete vôbec. Ostrovy majú bohatú stredomorskú vegetáciu a spoločne s príjemnou klímou poskytujú návštevníkom príležitosť k zaujímavým prechádzkam po kedysi významných ostrovoch (v čase Dubrovníckej republiky boli hojne obývané a kontrolovala sa odtiaľ všetka námorná doprava). Na svojich potulkách môžete vidieť architektonické pamiatky z rôznych období. Zaujímavé sú tzv. torety - obranné veže z obdobia tureckých a arabských nájazdov. Spokojní budú aj milovníci potápania, športový rybári a jachtári.
Jediné trajektové spojenie je z Dubrovníka na ostrov Šipan. Na ostatné ostrovy auta nesmie a sú spojené lodnú linku Dubrovník - Koločep - Lopud - Šipan (Sudjuradj, Šipanska luka).
Ostrov Lokrum
Lokrum leží v tesnej blízkosti Dubrovníku. Jeho meno pochádza z latinského zrumen = ovocie (na ostrove rástli divoké pomarančovníky). Najvyšší bod je vo výške 96 m. Od pevniny je vzdialený cca 700 m. Turistami je navštevované predovšetkým severovýchodné pobrežie, ktoré je vhodné na kúpanie a možno tu pristáť lodí (prístav Portoć). Zaujímavosťou je slané jazierko v južnej časti ostrova (tzv. Mŕtve more hlboké cca 10 m) hojne využívané na kúpanie. Ostrov je chránenou krajinnou oblasťou čo prináša rôzne obmedzenia pre turistov. Prezrieť si môžete aj tunajšiu botanickú záhradu.
Z architektonických zaujímavostí stojí za zmienku benediktínsky kláštor z 11. storočia v románskom slohu s neskoršími početnými úpravami. Pri zemetrasení v r. 1667 bol ťažko poškodený, od konca 18. stor. je opustený. Na ostrove sa zachoval kostolík Navštívenia Panny Márie (Navještejna) a kaplnka svätého Blažeja (Sveti Vlaho), obaja z 16. storočia. Podľa povesti sa na Lokrumu zachránil pri veľkej morskej búrke anglický kráľ Richard Lví srdce, keď sa roku 1191 vracal z krížovej výpravy. Na najvyššom bode ostrovčeku vybudovali Francúzi za napoleonských vojen pevnosť Fort Royal (v nadmorskej výške 91 m). Ostrovček Lokrum kúpil v polovici 19. storočia rakúsky arcivojvoda Maxmilián Habsburský. Neskorší mexický cisár, ktorý čiastočne použil zvyškov kláštora na vybudovanie letného sídla, u neho založil subtropický park (okrem iného aj palmový háj). Väčšina exotických rastlín pochádza z Austrálie a Južnej Ameriky. Neskôr bol ostrov v majetku následníka rakúskeho trónu Rudolfa, po roku 1918 kráľa Alexandra Karadjordjeviće. V súčasnej dobe tu má sídlo Chorvátska akadémia vied a umení, prírodovedecké múzeum a pamätné múzeum dubrovníckeho vedca - humanisty Rudjera Boškoviće.
Viac informácií o ostrove Lokrum.
Ostrov Koločep
Môžete tiež počuť miestny názov Kalamota (z gréckeho kakos nictos - krásne noci). Na ostrove žije cca 150 stálych obyvateľov a má rozlohu cca 2,5 km2. Jedná sa o najjužnejšie obývaný ostrovček v Chorvátsku. Obyvatelia žijú v dvoch obciach chránených zátokami - Gornje Čelo na východnej strane ostrova a Donje Čelo na západe. Donje Čelo je najväčšia osada ostrova, prístavisko pravidelných lodných liniek z Dubrovníka a malé letovisko. Leží v chránenej zátoke na severozápadnom pobreží ostrova. V širokej zátoke je krásna piesočnatá pláž, ktorá sa tiahne oblúkom až za hotelový komplex (hovorí sa jej Igalo). Turisti sa môžu kúpať v zátoke Mošus, juhovýchodne od osady Donje Čelo. K ďalšej piesočnatej pláži na ostrove, v osade Gornje Čelo sa dá pešo prísť za 20 min. Koločep má niekoľko malých odľahlých miest na kúpanie. Ostrov má mierne, príjemné podnebie, má chránenú polohou a bohatou vegetáciu, prímorskou i subtropickou. Čiastočne je aj zalesnený. Vzhľadom k svojmu geologickému zloženiu nemá vodné zdroje. Uprostred ostrova, ktorého najvyšší bod je 125 m nad hladinou mora, sa rozprestiera úrodné a chránené krasové pole kde sa darí južnému ovociu, zelenine, mandloním, vínné réve a olivovníkom. Stále zostáva významným odvetvím rybolov. Kedysi bývala hlavným odvetvím moreplavba, stavba lodí a v neposlednej rade lov koralov a ich opracovania. Tunajšie lovci korálov boli známi svojou zručností v celom Stredomorí. Prevádzkovali svoje remeslo od východu až na západ Stredozemného mora. Vyhynutím koralových kolónií ale skončil aj tento spôsob obživy.
Ostrov, antická Calaphodia, bol od 11. storočia súčasťou Dubrovníckej republiky. Po nájazdoch arabských pirátov, najmä po najväčšom prepade pod vedením Ulič-Aliji v r. 1571, boli vybudované obranné veže na najdôležitejších strategických miestach. Na ostrove je niekoľko starých kostolíkov, niektoré z nich sú spustnutej; za prehliadku stojí napr. kostol sv.Trojice (Sveto Trojstvo), do jehož steny je vsadený vzácny starochorvátský pletencový ornament, ďalej v zátoke Raci kostol sv. Antonína Paduánského (Sveti Antun Padovanski) z 11. až 12. stor. Sú to hodnotné ukážky starochorvátske architektúry.
Ostrov je dlhodobým obľúbeným miestom pre oddych obyvateľov Dubrovníka. Ubytovanie je možné v hoteli Villas Koločep a v súkromí na všetkých miestach na ostrove. Krásne kúpanie je v zálivoch Čelo, Sapluni, Porat a ďalších. Na ostrove nejazdia auta, doprava je možná lodnú linku z Dubrovníka.
K videniu sú tu napr.:
- kostol sv. Antonína Paduánského (Antun Padovanski) z 11. až 12. storočia v zátoke Raci
- Gornje Čelo - fragmenty rímskych plastík a stredovekej chorvátskej pletencové ornamentiky zamurované do stien miestneho kostola
- lodné výlety na okolité ostrovy
Ostrov Lopud
Na tomto ostrove žije cca 350 stálych obyvateľov a jeho rozloha je 4,6 km2. Od pevniny je Lopud oddelený Koločepským prielivom (Koločepski kanal). Od ostrova Koločep Koločepskou úžinou (Koločepska brána), od Šipanu Šipanskou úžinou (Šipanska brána). Pri jeho severozápadnej strane je útes Sveti Mihajlo, na juhovýchode sú ostrovčeky Skupio. Najvyšší bod na ostrove dosahuje výšky 216 m. Stredom ostrova sa tiahne úrodné vápencové pole, slnečné a chránené, kde sa pestuje vínna réva, olivovníky a južné ovocie. Na severozápade je veľký Lopudský záliv (Lopudski zaljev), pri ktorom leží Lopud, jediná obec na ostrove. Tu je aj prístav. Druhý veľký záliv je Šunj na juhovýchode ostrova.
Ostrov Lopud má priaznivé klimatické podmienky a vysokú insoláciu (2584 hodín slnečného svitu za rok). Má vlastné zdroje vody. Vďaka týmto podmienkam je tu nádherná stredomorská vegetácia; darí sa tu aj dovezeným subtropickým rastlinám (palmám, citrusom a ďalším). Tunajšie olivovníky dávajú podľa odborníkov spolu s olivovníkmi na Šipanu najkvalitnejší olej.
Niekdajší grécka osada sa nazývala Delaphodia. Rimania, ktorí ostrov ovládli v 2. storočia pred n.l. ho pomenovali Lafota. Od 11. storočia bola história ostrova spojená s Dubrovníckou republikou, ktorej súčasťou bol až do zániku republiky začiatkom 19. storočia. Dubrovník ovplyvnil ako historický vývoj Lopudu, tak i jeho architektúru a hospodárstva. Najstaršie pamiatky na ostrove sú zrúcaniny niekoľkých stredovekých kostolíkov na rôznych miestach ostrova: kostolíku sv. Petra, sv. Mikuláša, sv. Eliáša, sv. Jána. Osud Lopudu bol úzko spätý s Dubrovníkom aj tým, že všetku tunajšie architektonickú nádheru a umelecké bohatstvo zničilo v pár minútach rovnako ako v Dubrovníku osudové zemetrasenie v r. 1667, ktoré najmä mesto Lopud takmer zrovnalo so zemou. Na rozdiel od Dubrovníka zdevastované mesto svoju slávu už neobnovilo. Nebola priaznivá ani celková ekonomická situácia: ťažisko svetového obchodu sa stále výraznejšie presúvalo zo Stredomoria na brehy Atlantického oceánu, a tak Lopud zostal v troskách. Niekdajší rozkvet Lopudu bol spojený s moreplavbou a s postavami slávnych moreplavcov, ktorí pochádzali z Lopudu. Medzi najvýznamnejšie patril M. Pracat, ktorý svoje obrovské imanie odkázal Dubrovníckej republike, ďalej potom majiteľ lodí a bojovník menom Vice Bune, ktorý Španielom vybojoval so svojou flotilou nejedno víťazstvo.
Ostrov Lopud si začiatkom 20. storočia začal získavať obľubu návštevníkov Jadranu. Najmä období medzi oboma svetovými vojnami prinieslo ostrovu veľkú návštevnosť, okrem iného z Československej republiky. Vtedy tu už boli dva hotely a niekoľko penziónov. Lopud bol obľúbeným miestom slovenského básnika, spisovateľa a politika Viktora Dyka, ten sa v r. 1931 v zátoke Šunj pri kúpaní v dôsledku zlyhania srdca utopil. Pri ceste z mesta Lopudu do zátoky Šunj (30 minút) mu bol vybudovaný pomník, ktorý nie je v súčasnej dobe v dobrom stave. Už dlhšiu dobu sa pripravuje jeho obnova. Okrem pláže v zátoke Šunj, ktorá je pokladaná za jednu z najkrajších na južnom Jadrane (jemný piesok, pozvolovný vstup do mora), sú ďalšie piesčité pláže v Lopudské zátoke.
Pre ostrov sú príznačné kamenné domy, obklopené väčšinou záhradami s palmami, pomarančovníky a ďalším subtropickým rastlinstvom, trosky niekdajších výstavných domov, letohrádkov a kláštorov. Veľmi príjemné sú prechádzky po ostrove, napríklad po odbočke od Dykovy cesty k mariánskému kostolíku Gospa Šunjska nad zátokou Šunj. Kostolík, prestavaný v 17. storočia, vyniká bohatým vnútorným vybavením - obrazy, plastiky, vyrezávaný mobiliár ai.
Vojna v 90. rokoch a nasledujúce násilné prerušenie priaznivého trendu vo vývoji cestovného ruchu na Jadrane narušilo aj ďalší rozvoj Lopudu ako letoviska. V súčasnej dobe ponúkajú služby len dva hotely v obnovených historických budovách na nábreží (Villa Vilina, Glavović). Hotel Lafodia je kvôli rekonštrukcii mimo prevádzku (2009) a devastovaný hotel Grand na ňu už dlhé roky čaká. Možnosť ubytovania je aj v súkromí. Ostrov Lopud má lodné spojenie s Dubrovníkom. Turisti ho často navštevujú k jednodenným výletom. Lopud je ostrov bez automobilové prevádzky (trajekty sem nejazdí), rovnako ako susedný Koločep.
Jediná obec na ostrove Lopud (350 obyvateľov), prístav, letovisko a obľúbený výletný cieľ leží v širokej Lopudské zátoke (Uvala Lopud) na západnom pobreží ostrova. Zátoka je súčasne vyhľadávanou plážou. Lopud vyniká bohatou vegetáciou (palmy, agávy ap.), príjemným miernym podnebím a vysokú insoláciu. Vďaka historickému spojení s Dubrovníckou republikou, ku ktorej celý ostrov Lopud patril, získal podobnú architektonickú tvárnosť ako Dubrovník čo zvyšuje jeho príťažlivosť a malebnosť. Nad prístavom stojí františkánsky kláštor z 15. storočia, od 19. storočia je opustený. Kláštorný mariánsky kostol Gospa od Špilice (15. - 16. storočie) má mnohé cenné obrazy. Z niekdajších honosných lopudských palácov a letohrádkov (väčšinou si je vzhľadom k priaznivému lopudskému podnebia stavala dubrovnícka šľachta) je obnovený iba jediný, a to rodiny Djordjić-Mayneriů na nábreží, s krásnym parkom. Z ostatných palácov, vrátane Kniežacieho veľa nezostalo. Viditeľné sú aj pozostatky pevnosti na polostrove pri vjazde do prístavu, ktorá v dobách slávy strážila a chránila mesto. Vo veľmi dobrom stave je naopak obnovený kostol. Sv. Trojice (Sveto Trojstvo) zo 16.-17. storočia, ktorý stojí pred vjazdom do prístavu.
V Lopudské zátoke sú piesčité i okruhliakové pláže - priamo v centre mestečka, pri hoteli Grand a u hotela Lafodia. Najznámejšie a najnavštevovanejšie je pláž v zátoke Šunj na juhovýchodnom pobreží ostrova. Pešo cca 30 min. po ceste z betónových panelov (z nábrežia sa odbočuje pri hoteli Grand) vedúci čiastočne lesom, prípadne prísť elektrickým vláčikom (v sezóne). Krásna pláž z jemného piesku má pozvoľný vstup do mora, ideálne pre deti. Na pláži je možnosť občerstvenia, požičovňa lehátok, slnečníkov, vodných bicyklov. Návštevníkov očarí nielen miestna príroda, ale aj možnosti športového vyžitia, výborné podmienky pre športové potápanie a podmorský rybolov.
Ostrov Šipan
Šipan je najväčší z tohto súostrovia. Má 500 stálych obyvateľov a rozlohu cca 16 km2. Od pevniny ho delí Koločepský prieliv (Koločepski kanal), od Lopudu Lopudská úžina (Lopudska brána). Najväčší obce sú na pobreží (Šipanska Luka, Sudjuradj), ktoré sú tiež najviac navštevované turistami. Do oboch menovaných obcí je lodné spojenie z Dubrovníka. Ako jediný z ostrovov má aj trajektové spojenie a môžu tu jazdiť autá. Obe hlavné dediny sú spojené asfaltovou cestičkou. Vnútrozemské obce (Fraiga, Odak a ďalšie) nie sú tak pre turistov príťažlivé. Jeho klíma je veľmi priaznivé a spoločne s bohatou flórou a architektonickými pamiatkami (mnohokrát bohužiaľ vo veľmi zlom stave) vytvára neopakovateľnú atmosféru ostrova.
Prvé písomné správy pochádzí zo 14. storočia v spojitosti s Dubrovníckou republikou. Avšak ako na celom území aj tu môžeme vidieť architektonické pamiatky z dôb ďaleko vzdialenejších, napr. rímskej vidieckej usadlosti v Šipanské Luce. Vo vnútrozemí je niekoľko kostolov, ktoré stoja za pozornosť, a to: v osade Šilovo Selo kostolík sv. Jana (Sveti Ivan) z 11. storočia (s freskami), rozšírený v 15. storočí. Na kopci Velji vrh sú zrúcaniny kostola sv. Petra (Sveti Petar) z 11. storočia. Súčasťou niekdajšieho benediktínskeho opátstva v osade Pakljena je predrománsky kostolík sv. Michala (Sveti Mihovil) z 11 storočia, románsko-gotický dom, gotická veža a renesančný kostol sv. Ducha (Sveti Duh) zo 16. stor. V 15. a 16. storočí vyrástla na Šipanu mnohá letná sídla dubrovnícke šľachty. Medzi Šipanskou Lukou a obcí Sudjuradj zostali z honosné letné rezidencie dubrovníckych arcibiskupov zvanej Biskupija len zrúcaniny. Jedným z tých, kto tu ako dubrovnícky arcibiskup trávil letné dni, bol v 16. storočia významný taliansky humanista, priateľ Michelangelův, Lodovico Beccadelli. Ten tu okolo seba zhromaždil spoločnosť vynikajúcich duchov svojej doby. V osade Renatovo sú zrúcaniny letohrádku, v ktorom pravdepodobne žil v 15. stor. po určitú dobu neapolský kráľ Renato z Anjou, ako o tom svedčí erb s nápisom "Renatus rex iustus". Najvýznamnejšie pamiatky ostrova sú sústredené v hlavných prímorských obciach. V obci Sudjuradj bola v roku 2003 dokončená rekonštrukcia zchátralého rozsiahleho komplexu renesančné letné rezidencie rodiny Stjepović-Skočibuhů, ktorá dnes upúta každého návštevníka. Súčasní majitelia obnovili na vlastné náklady schátraný a miestami aj zbúraná rozsiahly komplex renesančné letné rezidencie jednej z bohatých dubrovníckych rodín 16. storočia. Stavebníci zámku, otec a syn Stjepović-Skočibuhové, boli neurodzeného pôvodu, čo bol vo vtedajšom Dubrovníku veľký handicap, ale vlastnými silami sa vypracovali medzi podnikateľskú špičku Dubrovníka ako bohatá rodina námorných dopravcov, bankárov a obchodníkov. A okrem toho obaja vynikali estetickým cítením, boli stavebníkov niekoľkých ďalších významných objektov a mecenáši umenia. Opevnený komplex v obci Sudjuradj tvorí vlastný zámocký palác s priľahlými hospodárskymi stavbami (prvá polovica 16. storočia) a s dodatočne pristavanú opevnenú veží (toretou) ako útočisko okolitého obyvateľstva pri lúpežných nájazdoch pirátov hradobné steny a rozľahlou záhradou (druhá polovica 16. storočia). Pri obnove, ktorá prebiehala za súčinnosti pamiatkarov, bola vykonaná rekonštrukcia exteriérov i interiérov, obnovou do pôvodnej podoby prešla aj záhrada. O miere jej devastácie svedčí aj to, že o mnohých ozdobných prvkoch v záhrade (plastikách, stĺpoch ap.) sa vôbec nevedelo. Dnes si môžu návštevníci prezrieť celý areál: reprezentačné sály zámku, novo vysvätenú kaplnku, čiernu kuchyňu s pôvodnou pecou na chlieb, ale i záhradu, ktorá je jednou z dominánt komplexu. Stará lisovňa oleja slúži dnes ako zaujímavé gastronomické zariadenie, kde sa podávajú miestne špeciality (Sudjuradj je známy bohatstvom rýb a plodov mora, hlavne langúst). Organizovaná prehliadka trvá 40 minút.
Ostrov je výborným miestom pre oddych nielen pre obyvateľov Dubrovníka, ale pre všetkých, ktorí vyhľadávajú pokojnú dovolenku v prekrásnej prírodnej scenérii. Výborné podmienky sú tu pre vodné športy, športové rybárčenie (lov langúst), potápanie. Celé súostrovie je obľúbené tiež jachtári. Ubytovanie je možné v kvalitných súkromných kapacitách a hoteli v Šipanske Luce.
Odkiaľ na Elafitské ostrovy
Súostrovie Elafiti môžete navštíviť napríklad počas pobytu v Gradacu alebo pri okružnej plavbe loďou na trase 5 - Južná Dalmácia a pri plavbe loďou na trase 2 - Stredná a Južná Dalmácia.