Hlaholika v Chorvátsku

Jedná sa o prvé slovanské písmo (jazyk), dnes živé len práve na chorvátskom území. Jeho meno pochádza sa staroslověnského slovesá gogol - slovo. Bolo základom kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy, kde ho neskôr nahradila cyrilika. Hlaholika sa rozšírila do ďalších slovanských krajín, cez akadémie v Ohridu a Preslavi potom aj na území Chorvátska, Dalmácie. Práve tu sa udržala najdlhšie a používala sa aj v čase, keď inde bola úplne bežne používaná latinka. V roku 1248 pápež Inocenc IV. povolil senjskému biskupovi užívať hlaholiku ako liturgický jazyk. Najpoužívanejšou bola Františkánskymi mníchmi. V Chorvátsku bola tiež vytvorená špecifická podoba hlaholika (tzv. hranatá). Pôvodné znaky hlaholiky užívané na severe Európy boli oblé. Na území Chorvátska sa hlaholika užívala bežne do 15. storočí. Napriek snahe dobyvačných Benátčanov, ktorí sa snažili slovanský jazyk potlačiť, sa hlaholika udržala na území do začiatku 20. storočí. Veľká časť hlaholických pamiatok bola bohužiaľ zničená ešte po 1. sv. vojne, kedy bola severná časť dnešného územia Chorvátska pripojená k Taliansku. Taliani sa snažili zničiť slovanské kultúrne dedičstvo, pálili knihy, ničili nápisy .... Za hlavné hlaholské centrum je považovaný ostrov Krk. Aj dnes sa môžete stretnúť so slovanskou bohoslužbou - františkánsky kláštor na ostrove Košljun, na ostrove Cres, na niektorých miestach vo vnútrozemí.

To, že je hlaholika dôležitým prvkom Chorvátskej kultúry, svedčí aj zaujímavý projekt na ostrove Krk s názvom "Bašská hlaholská cesta". Zámerom projektu je inštalovať na cca 2. km medzi Baškou a opátstvom sv. Lucie v Jurandvoru (odtiaľ pochádza najstaršia písaná pamiatka v chorvátskej hlaholike-Bašská doska z roku 1089) písmená hlaholiky. V roku 2006 bol vztýčený monolit prvého písmena s výškou 6 m, ktorý je dielom akademického sochára Ljubo de Karina. Dnes sa cesta zapĺňa ďalšími písmenami v prevedení študentov sochárstva.

Najhodnotnejšie hlaholské pamiatky môžete vidieť v podobe textov, napr. v kláštoroch na ostrove Košljun v Glavotoku, v Cresu, v múzeu v Senji. Zachovali sa tiež artefakty nápisov z cirkevných stavieb. Medzi najvzácnejšie patrí Bašská doska (Bašćanska ploča) na Krku a Valunska doska (Valunska ploča) na Cresu. Jedná sa o texty tesané do kameňa.

Hlaholika mala pôvodne 41 znakov (dnes 33) a bola vytvorená Konštantínom zo Solúne. Bola zostavená ako vedomý celok s nadväznosťou mnohých písmen a jednotnou grafickou úpravou ornamentálneho rázu okolo roku 862. Jej zostavenie bolo podnieťeno potrebou vytvoriť písmo k zaznamenaniu slovanských bohoslužobných textov. Táto nová abeceda mala tiež ukázať Slovany ako samostatný národ s vlastnou kultúrou a obsiahla zvláštnosti slovanské fonetiky. Abeceda bola zostavená na základe byzantskej abecedy. Ešte pred svojou cestou na Moravu Konštantín preložil časť Nového zákona do slovanského jazyka.