Samostatné Chorvátsko

Chorvátska republika (Republika Hrvatska) sa rozkladá na ploche 56 594 km2. Rozloha vnútorného a priľahlého mora je 31 067 km². Hraničí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou, pri morskej hranici s Talianskom, Slovinskom a Čiernou Horou. Chorvátsko má 4,4 miliónov obyvateľov, z toho Chorváti predstavujú 78%.

Veľký počet Chorvátov žije mimo Chorvátsku republiku v dôsledku neustálej emigrácie od 19. storočí do súčasnej doby. Dôvody k emigrácii boli vždy predovšetkým sociálne, prípadne politické. Predpokladá sa, že len v západnej Európe žije asi milión Chorvátov, mimo Európu žijú podľa odhadov 3 milióny Chorvátov (vrátane potomkov). Na území Chorvátskej republiky žijú ďalej tieto menšiny: Srbi (najpočetnejšia), Bosniaci, Slovinci, Taliani, Česi, Slováci, Maďari. Priemerná hustota obyvateľstva je 84,2 obyv./km2. Medzi jednotlivými kraji sú veľké rozdiely. Viac ako polovica obyvateľstva žije v mestách. Chorváti sú prevažne rímsko-katolíckeho vyznania (76,5%), menšiny sčasti vyznávajú pravoslávie a islam.

Chorvátska republika je rozdelená do 21 krajov čiže žúp (županija). Úradným jazykom je chorvátčina, ktorá sa píše latinkou. Hlavným a najväčším mestom Chorvátska je Záhreb (Zagreb) s 779 tisíckami obyvateľov. Záhreb je hospodárskym, dopravným, kultúrnym a vedeckým strediskom krajiny, je národným symbolom štátu. Chorvátska republika je moderný demokratický štát s ústavou z decembra 1990. Svoju štátoprávnu tradíciu odvodzuje od stredovekého chorvátskeho kniežatstvo a kráľovstva (9. až 12. storočí).

Chorvátsky štátny znak, vlajka a hymna

Štátnu zvrchovanosť symbolizuje štátny znak, štátna vlajka a štátna hymna. Štátny znak tvorí štít so šachovnicou 25 bielych a červených polí. V štylizovanej korune nad ňou je päť malých štítov s historickými erby: so starým chorvátskym erbom, erbom Dubrovníckej republiky, Dalmácie, Istrie a Slavónie. Štátnu vlajku tvoria tri vodorovné pruhy - červený, biely a modrý, uprostred vlajky je chorvátsky štátny znak. Červeno-bielo-modré pruhy sú dedičstvom revolúcie roku 1848. Štátna hymna je Lijepa naša domovine (Krásna naše vlasti). Jej text napísal básnik A. Mihanović, zhudobnená bola v r. 1846 pravdepodobne J. Runjaninem. Status hymny síce získala až v roku 1974, ale už od svojho vzniku bola celonárodným chorvátskym symbolom.

Chorvátske štátom uznané sviatky (od 1. 1. 2002) sú tieto:

• 1. január - Nový rok
• Veľkonočná nedeľa a pondelok (pohyblivé)
• 1. máj - Sviatok práce
• Božie telo (pohyblivý)
• 30. máj - Deň Chorvátskeho snemu (pracovný deň)
• 22. jún - Deň boja proti fašizmu
• 25. jún - Deň štátnosti Republiky Chorvátsko
• 5. august - Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti
• 15. august - Nanebovzatie Panny Márie
• 8. október - Deň nezávislosti (pracovný deň)
• 1. november - Všetkých svätých - Pamiatka zosnulých
• 25. a 26. december - vianočné sviatky. S ohľadom na náboženskú pestrosť je ďalších niekoľko sviatkov odlišných náboženstvom. Pre pravoslávnej občania je sviatočným dňom, a teda aj dňom pracovného pokoja, 7. januára, pre moslimské veriaci je potom pohyblivý sviatok bajrám v polovici marca a pre židovských veriacich tiež pohyblivý sviatok Jom Kippur a Roš hašana v septembri. Okrem týchto sviatkov sa oslavuje a sú dňom pracovného pokoja niektoré ďalšie miestne pamätné dni, ako napr. v Dubrovníku sviatok dubrovníckeho patróna sv. Blažeja (Sveti Vlaho) 2. februára.