ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Vyhľadať na webe

s

Ilyr Demetrius z Hvaru (Chorváti mu hovoria Demetrije Hvaranin, alebo tiež Demetrije Farski) bol rímskym vazalom, ale aj spoľahlivým spojencom odbojnej nepriateľky Ríma – preslávenej ilýrskej kráľovny Teuty. Usiloval o samovládu a o vypudenie Rimanov z Jadranu. Na konci tretieho storočia pred n. l. sa mu podarilo ovládnuť prímorie od rieky Krky v dnešnej severnej Dalmácii po dnešné Durres v Albánsku. Rimania však Demetria porazili. Demetrius si zachránil život útekom k macedónskemu kráľovi Filipovi. Celé územie ovládané Demetriom sa dostalo pod nadvládu Rimanov.

V polovici 1. stor. pred n. l. boli už Rimania pánmi celého Jadranu. Ich pôsobenie nezanechalo na Hvare, na rozdiel od pevniny, významnejšie pamiatky. Po rozpade Rímskej ríše sa Hvar stal súčasťou ríše Byzanskej. V 7. a 8. storočia aj na Hvar prichádzali Slovania. V polovici 11. storočia bol ostrov začlenený do chorvátskeho kráľovstva za vlády chorvátskeho kráľa Petara Krešimira. Od 11. do 19. stor. sa ostrov nazýva Lesna či Lisna, taliansky Lessna. Podľa jednej teórie je názov odvodený od starého slovanského základu les (kvôli tunajším lesom, preto lesnatý ostrov), podľa inej novšej od chorvátskeho slovesa lijezati, tj. vchádzať do prístavu.

O vládu na ostrove sa zaujímalo vždy mnoho vládcov. V roku 1331 sa obyvatelia rozhodli prikloniť sa k silným Benátkam a hľadať tak u nich ochranu pred obávanými omišskými pirátmi (viď. Pirátsky večer v Omiši). Obdobie 400-ročnej vlády Benátskej republiky sa prejavuje dodnes v charaktere mestskej architektúry, v slovníku a niektorých zvyklostiach domácich obyvateľov. Po napoleonských vojnách patril ostrov Rakúšanom, Talianom. Od roku 1921 Hvar spravujú rôzne štátne útvary Chorvátska.

Mohlo by vás zaujímať