Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.      

Cyklotrasy ostrov Pag

Jednotlivé cyklotrasy s popismi zaujímavostí a atraktivít

Najvhodnejším obdobím pre podnikanie cyklovýletov na ostrove Pag začiatkom leta sú mesiace máj a jún. Na sklonku letného obdobia zas celý september. Počas prázdninových mesiacov júl a august sa cykloturistika neodporúča vzhľadom na príliš teplé počasie a taktiež zvýšenú premávku na hlavných komunikáciách. 

Cyklotrasa "Centrálna časť ostrova"

Letovisko Mandre, ktoré sa nachádza na západnom pobreží ostrova Pag, asi 20 km od hlavného mesta Pag, medzi dedinkami Šimuni juhovýchodným a Gajac severozápadným smerom.

Napriek tomu, že v súčasnosti je toto letovisko cieľom a obľúbenou destináciou mnohých domácich i zahraničných turistov, pôsobí neobyčajne pokojným a prívetivým dojmom. Veď ešte len pred desiatkami rokov sa tu nachádzalo iba 5 obytných budov a prístav v Mandre slúžil najmä pre obyvateľov obce Kolan, ktorá leží vo vnútrozemí ostrova a nemá prístup k moru. V súčasnosti tu žije okolo 350 stálych obyvateľov, ktorých nezanedbateľným príjmom je taktiež prenájom apartmánov pre letnú rekreáciu ich hostí.

V priebehu letnej sezóny sa môžu ako miestni, tak aj hostia pobaviť pri tzv. Letných večeroch, ktoré sa príležitostne konajú v miestnom prístave a trvajú do neskorých nočných hodín. Inak je toto letovisko skôr pokojným a tichým miestom. 

Cykloturistická mapa- Centrální část ostrova Pag

Medzi Mandre a Kolanom

Keďže Mandre, rovnako ako ostatné prímorské letoviská, leží v takmer nulovej nadmorskej výške, je nutné pri odjazde z tohto miesta vždy počítať s určitým stúpaním. V tomto prípade váš čaká prvý výstup na návršie Lisičnjak, kde napravo uvidíte stožiar vysielača. V tom momente sa budete nachádzať v nadmorskej výške okolo 70 m.

Potom vás čaká ešte jedno ťahavejšie stúpanie a krátky, ale prudší zjazd, pri ktorom dajte pozor, aby ste správne odbočili mierne vľavo, na užšiu, spočiatku asfaltovú cestu, ktorá vás prevedie miestnymi políčkami, až sa asi po 300 m ocitnete pri betónom upravených studniach.

1. Bývalé rímske studne

Z tohto miesta, ktoré je v súčasnosti upravené pre odber vody na zavlažovanie súkromných políčok, sa v období 1. storočia nášho letopočtu odoberala voda pre zásobovanie asi 10 km vzdialeného rímskeho obchodného prístavu, dnes druhého najväčšieho mestečka na ostrove, Novalja. Voda tiekla na povrchu v kamenných korytách miernym samospádom. Keďže pred Novaljou sa terén dvíha a tvorí mierny pahorok, bolo nutné vybudovať podzemnú časť vodovodu, aby tak voda mohla ďalej stekať až do prístavu samospádom. Do zvyšku podzemnej časti rímskeho akvaduktu je možné nahliadnuť pri návšteve Mestského múzea v Novalji. 

Medzi Kolanom a výpadovkou na hlavnej ceste pred Novaljou

Od studní pokračujete smerom na Kolan, ale asi po 150 m na križovatke odbočíte vľavo. Až po výpadovku na hlavnej ceste pred Novaljou (na mapke končí svetlo modrá a začína žltá farba) sa pohybujete po prašnej štrkovej ceste, miestami s horším, kamenitým povrchom. Celé údolie, ktorým prechádzate sa nazýva „Kolansko polje“ a je to jedna z najväčších poľnohospodárskych oblastí na Pagu. 

2. Miesto, kde stálo mesto Cissa

Nachádzate sa pri výpadovke na hlavnú cestu pred Novaljou. Pôjdete doprava (smerom od Novalje na Kolan), asi po 250 m odbočíte na križovatke vľavo. Dostanete sa do údolia, kde zahnete doprava, smer Caska. Po ďalších asi 800 m odbočíte opäť doprava a ocitnete sa na štrkovo-piesočnej a okruhliakovej pláži v katastri osady Caska. Pred sebou máte severný okraj Pažského zálivu, po pravej strane krčmičky a pizzeriu. Vľavo uvidíte nápadnú valcovú vežu.

Tá pochádza z 19. storočia a mala slúžiť na sledovanie kŕdľov tuniakov, ktoré boli vlákané do Pažského zálivu rybármi. Tí potom mali vo vhodnom okamihu prehradiť sieťami únikovú cestu von zo zálivu. Ryby tak zostali v pasci a rybári ich mohli už ľahko vyloviť.

Za touto vežou sú vidieť pozostatky múrov a základov stavieb rímskeho mesta Cissa, ktoré tu stálo v období 1. až 4. storočia n.l. V tej dobe bol ostrov oveľa viac využívaný a osídlený. Podľa odhadov malo mať toto mesto okolo 7 000 obyvateľov. V roku 363 n.l. však bolo zničené pri jednom z najsilnejších zemetrasení v tejto oblasti. Odvtedy už nebolo obnovené a len prístavisko v Novalji sa začalo rozvíjať do nového mesta, dnes známeho ako Novalja. Rozsiahle zvyšky poničeného mesta boli postupom času zaliate morskou hladinou, ktorá v súčasnej dobe pokrýva celú severnú časť Pažského zálivu (hladina morí bola pred 2000 rokmi asi o 1,5 m nižšia).

V tejto časti cyklotrasy, okrem preskúmania pozostatkov mesta Cissa, je tiež možnosť vykúpať sa a prípadne si dať malé občerstvenie v reštaurácii. 

3. Pláž a zábavné centrum Zrče

Keď sa vydáte pozdĺž pláže Caska, poľnou cestou sa dostanete do priestoru najväčšieho zábavného centra na ostrove Pag, na pláž Zrče. Táto pláž je zároveň najrozsiahlejšia na ostrove. Je pokrytá navezenými okruhliakmi a spomedzi všetkých pláží na Pagu sústreďuje najväčšie množstvo vodných atrakcií, reštaurácií a barov. Napríklad trenažér na vodné lyže, vodné skútre, vodné bicykle, bungee jumping a ďalšie. Väčšina týchto atrakcií je však plne v prevádzke len počas letnej sezóny. I tak sa ale môžete po tejto najväčšej umelej pláži prejsť, pokochať sa výhľadmi na protiľahlé brehy východného pobrežia ostrova a odpočinúť si pred ďalšou cestou na vašej cyklotrase po ostrove Pag. 

4. Výrobňa Pažského syra v dedine Kolan

Z pláže Zrče sa vydáte cez jej parkovisko do mierneho stúpania a budete pokračovať po hlavnej ceste vľavo, smerom k dedine Kolan. Cestou sa môžete zastaviť pri okraji cesty a prehliadnuť si zblízka kamenné múriky, ktorých sú na ostrove stovky kilometrov. Boli stavané v priebehu stáročí najmä kvôli ohraničeniu jednotlivých pozemkov a pastvín pre ovce. Pri ich stavbe nebol používaný žiadny spojovací materiál a kamene sú vyskladané tzv. nasucho. Od toho sa odvodzuje chorvátsky názov „suhozid“ (suchý múr).   

Po vjazde do obce Kolan pôjdete asi 1 km. Po ľavej strane pri ceste určite neprehliadnete malú výrobňu – syráreň firmy Gligora, kde sa vyrába známy a cenený Pažský syr. Na jeho výrobu sa používa výhradne mlieko oviec chovaných na Pagu, príp. na ostrove Maun. Tento výrobok je nositeľom množstva medzinárodných a národných ocenení a vyváža sa aj mimo ostrova Pag do ostatných častí Chorvátska, predovšetkým do hlavného mesta Záhreb, a taktiež do zahraničia, najmä do západnej Európy. Okrem Pažského syra sa tu vyrába aj syr Žigljen (z ovčieho a kravského mlieka) a Kozljar (z kozieho mlieka dovážaného z pevniny, zo zadarskej oblasti Ravni Kotari). Kapacita súčasnej výrobne činí asi 800 kg syra denne. Vedľa syrárne vľavo uvidíte podnikovú predajňu, kde si po ochutnaní môžete rôzne druhy syrov zakúpiť.

Od syrárne, po prejdení asi 400 m, za malým obchodíkom pri ceste vľavo, do mierneho kopca, sa dostanete k miestnej knižnici. V jej priestoroch máte okrem možnosti zasadnúť si k internetu aj príležitosť (ak bude otvorené), prehliadnuť si expozíciu zariadenia a vybavenia hospodárskej usadlosti z dôb pred 50 a viac rokmi.

Je tu inštalovaná etnografická zbierka týchto predmetov, ktorá rozhodne stojí za pozretie. 

5. Dedinka Šimuni

Cez dedinu Kolan sa opäť dostanete na hlavnú cestu vedúcu smerom do mesta Pag. Najprv vás bude skúšať mierne stúpanie, ale po jeho zdolaní vám bude odmenou nádherný výhľad na celé západné pobrežie ostrova Pag. Po tejto romantickej prestávke na hrebeni pahorkatiny zvanej Klaša sa skĺznete asi 3 km zjazdom až do dedinky Šimuni. Nesmiete minúť odbočku vpravo od hlavnej cesty. Ak by ste ju minuli, ocitnete sa pri odbočke do druhého najväčšieho kempu na ostrove Pag, kempu Šimuni a museli by ste sa vrátiť asi o 150 m späť. Keď odbočíte správne, pomaly schádzajte dole, až uvidíte po pravej strane pizzeriu.

To je to pravé miesto na zahájenie ďalšieho odpočinku, občerstvenie sa a doplnenie stratených kalórií. Kto by predsa len nechcel venovať dlhší čas posedeniu pri dobrom jedle a pití, môže si pokojne odskočiť prehliadnuť miestnu kaplnku a cintorín. Nájde ich, keď sa vydá (aj pešo) naspäť do kopca, odkiaľ ste prišli, po pravej strane ukryté v borovicovom lesíku.

Po patričnom doplnení energie by ste mali pokračovať smerom dole do dedinky. Na križovatke máte možnosť odbočiť vľavo, alebo sa vydať rovno. V oboch prípadoch narazíte na kamenité, ale pomerne prístupné pobrežie s možnosťou opäť sa schladiť v morskej vode. Dedinkou ale prejdete len v prípade, že na onej križovatke odbočíte doprava. Míňate obchodík s poštovou schránkou, schádzate do prístavu a opäť míňate ďalšiu krčmičku tesne pri ceste.

Dedinka Šimuni bola a je, na rozdiel od letoviska Mandre, pôvodnou rybárskou osadou. Zátoka, na ktorej okraji je dedinka Šimuni situovaná, tvorí prirodzený a od mora chránený prístav, ktorý ešte aj v súčasnej dobe využívajú rybárske člny. Počet stálych obyvateľov dedinky neprekračuje 120, avšak v letnom období aj sem prichádzajú turisti, aby tu strávili príjemnú a pokojnú dovolenku, vďaka čomu je letovisko Šimuni známe a veľmi obľúbené. 

6. ACI Marina Šimuni

Ďalej, po opustení rybárskej osady Šimuni, pokračujete stále asfaltovou cestou, teraz už smerom do nášho cieľového miesta, Mandre. Ešte predtým však uvidíte po ľavej strane prístav, v ktorom kotvia rôzne veľké motorové člny a plachetnice. Tento pohľad patrí prístavu pre športové lode s oficiálnym názvom ACI Marina Šimuni.

Okrem možnosti celoročného kotvenia svojich člnov a plachetníc majú ich majitelia k dispozícii taktiež jednoduché ubytovanie v hoteli, hotelovú reštauráciu, hygienické zázemie, na opravy lodí sa využívajú dielne a na ich dvíhanie do suchého doku tu slúži žeriav, ktorý udvihne loď s hmotnosťou 15 ton. Kapacita prístavu je asi 200 miest na kotvenie a 70 miest v suchom doku. Všetky tieto služby sú samozrejme spoplatnené. Takýchto prístavov s certifikáciou ACI (Medzinárodný jachtársky klub) je v Chorvátsku celkom 21. Niektoré z nich, rovnako ako ACI Marina Šimuni, sú v prevádzke po celý rok.

Ak odbočíte z vášho smeru vľavo, podľa ukazovateľa k maríne, môžete nahliadnuť (pokiaľ bude otvorená brána) na ukotvené jachty, vyfotografovať si ich a prípadne si vytypovať, ktorú by ste si kúpili na putovanie Jadranským morom... (Ak stretnete zamestnanca maríny, je dobré sa zo slušnosti opýtať, či môžete jachty fotiť).

Medzi Šimuni a Mandre

Po prehliadke ACI Mariny v Šimuni sa vydáte späť na kľukatú asfaltovú cestu, ktorá vás dovedie takmer až do cieľa vášho dnešného cykloputovania. Ešte vystúpiť na posledné návršie a schádzate dole, do nášho príjemného letoviska v Mandre.

Mapka a technické údaje k cyklotrase „Centrálna časť ostrova“

Celková vzdialenosť: cca 45 km

Časová náročnosť: cca 8 hodín (je započítaný odpočinok, relaxácia na pláži, prehliadka etnografickej zbierky, nákup syrov v Kolane, posedenie v pizzerii Šimuni, prehliadka ACI Mariny Šimuni a ďalšie drobné zastávky)

Maximálne prevýšenie: cca 180 m (medzi Kolanom a Šimuni, vyhliadka na západné pobrežie)

Cyklotrasa "Pažská cyklotrasa" (I., II., III. časť)

I. časť Mandre - mestečko Pag

Pažská cyklotrasa I. ostrov Pag

Z východiskového bodu tejto cyklotrasy, letoviska Mandre, sa vydáte smerom na dedinu Kolan, ktorou prejdete až k napojení sa na hlavnú cestu Pag – Novalja. Pokračujete asi 1 km v smere na Novalju. Pri schádzaní mierneho klesania uvidíte po vašej pravej strane Pažský záliv a odbočíte podľa smerovníka pri hlavnej ceste doprava, k pláži a kempu Sveti Duh. 

1.  Pláž Sv. Duh

Ostrov Pag obopína celkom 84 km pláží. Jedna z tých najpríjemnejších a najdlhších sa nazýva Sveti Duh. Možno povedať, že je pokrytá prírodným štrkopieskom, ktorý sa pri pozvoľnom vstupe do vody mení na jemný piesok. Preto niekedy bývajú tieto pláže označované ako piesočné. Nachádza sa v severozápadnej časti Pažského zálivu, je dobre prístupná a umožňuje nádherné kúpanie s možnosťou šnorchlovania, najmä zo začiatku sezóny, kedy je možné nájsť už v hĺbke okolo 4 m rôznofarebné a tvarované mušle.

Cesta do mesta Pag

Po odpočinku na pláži Sv. Duh sa vydáte späť, až narazíte na tzv. starú cestu spojujúcu už v skorších dobách južnú a severnú polovicu ostrova Pag. Odbočíte teda vľavo a po niekoľkých desiatkach metrov táto spočiatku asfaltová cesta prejde na povrch šotolinový. Ten vás bude sprevádzať asi 5 km, než opäť prídete na asfalt. Prechádzate pozdĺž Pažského zálivu smerom k mestečku Pag. Po vašej pravej strane sa týčia svahy pásu horského hrebeňa, ktorý patrí do sústavy vrcholov najvyššej hory ostrova, Sv. Vid 348 m.n.m. Vľavo sa môžete kochať pohľadom na južnú polovicu Pažského zálivu, protiľahlé východné pobrežie ostrova Pag a vzdialenejšie pohorie Velebit, ktoré však už leží na chorvátskej časti pevniny. 

Mesto Pag

Súčasné mesto Pag bolo vystavané podľa plánov vo vtedajšej dobe známeho staviteľa a architekta Juraja Dalmatinaca v rokoch 1443 až 1487. Tento projekt bol navrhnutý takpovediac na zelenej lúke, čo bolo vo vtedajšej dobe dosť neobvyklé. Pôdorys mesta bol riešený podľa vzoru rímskych miest, kde všetky ulice museli byť rovnobežné a kolmo na seba nadväzujúce, pričom dominantné boli dve hlavné, prechádzajúce stredom mesta a v jeho strede križujúce sa široké ulice. Tento charakter si mestečko zachovalo do dnešnej doby. Takisto väčšina domov, ktoré boli postavené v priebehu 15. až 17. storočia je do dnešných dní obývaná v rozsahu rozmerov pôvodných miestností a plne funkčná. Mestečko Pag je považované v súčasnej dobe za hlavné správne a administratívne centrum ostrova, kde žije podľa odhadov asi 4 000 obyvateľov. V jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú tzv. Pažské solany pre získavanie morskej soli. Ďalej okrem kostolov a malých námestíčok nájdete v mestečku zdravotné stredisko, základnú a strednú školu, kancelárie pobočiek úradu a súdu zo Zadaru, taktiež športové centrum, na mestskej pláži rôzne atrakcie pre deti, požičovňu vodných skútrov, veľký tobogan, množstvo reštaurácií a večerných podnikov. 

2. Múzeum výroby soli na Pagu

Po príchode do mestečka Pag, keď míňate mestskú pláž a dostávate sa k deviatim kamenným stavbám priamo na nábreží, stojíte už neďaleko Múzea výroby soli na Pagu. Nájdete ho v poslednom z týchto bývalých soľných skladov. Jeho návšteva vám zaberie asi necelú hodinku, počas ktorej sa zoznámite s tradíciou a spôsobmi získavania morskej soli z Pažských solan a pozriete si krátky inštruktážny film, zachytávajúci neľahkú prácu a jej postupy v dobách minulých i celkom nedávnych. 

3. Mestská strážna veža – Kula Skrivat

Od Múzea pažskej soli sa vydávate cez kamenný most a obchádzate mestečko zľava. Kopírujete starú zástavbu a prichádzate k nápadnej veži, ktorá sa týči na okraji mesta v jeho severnej časti. Je to posledná z deviatich mestských strážnych veží, ktorá zostala spolu so zvyškom zrekonštruovaných mestských hradieb, ktoré bývali súčasťou pôvodného mesta. Nádvorie pred touto vežou sa občas, najmä v letných mesiacoch, využíva na divadelné predstavenia.

4. Kostol a kláštor sv. Margaréty

V súčasnej dobe sa v meste Pag nachádza ženský benediktínsky kláštor sv. Margaréty, ktorého súčasťou je aj kostol s rovnakým menom. Budete okolo neho prechádzať úzkou uličkou, keď sa od mestskej veže vydáte smerom do stredu mestečka. Už začiatkom 20. storočia tu bola zriadená prvá škôlka na ostrove. Okrem toho rádové sestry vyučovali tzv. Pažskú čipku, ktorá je dnes tradičným ručne vyrábaným výrobkom v mestečku Pag. V dobe občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia poskytovali charitatívnu pomoc utečencom postihnutým vojnovými útrapami. 

5. Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Neskoro gotická stavba s ranorenesančnými prvkami mala byť pôvodne vysvätená ako katedrála. Nachádza sa na Námestí Kráľa Krešimíra a je dominantou centra historického mesta Pag. Bola zámerne vystavaná podľa architektonických prvkov starého kostola Panny Márie na mieste bývalého mesta Pag. Slúži k cirkevným obradom a bohoslužbám obyvateľom mestečka a okolia. Jedenkrát ročne, vždy na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v polovici augusta, sa koná veľká procesia, ktorá prenáša zo starého kostola Panny Márie v starom meste Pag sochu Panny Márie do súčasného Pagu. Panenka Mária je potom umiestnená na hlavnom oltári v kostole Nanebovzatia Panny Márie až do 7. septembra, kedy je vrátená späť, aby opäť celý rok čakala na svoj deň. Za teplých letných večerov sa mnohí turisti i miestni obyvatelia schádzajú pred priečelím kostola, diskutujú, bavia sa a pozorujú typickú nočnú atmosféru na námestí a v blízkom okolí. Je to takmer rituálne miesto nasýtené energiou vekov a ľudských bytostí, ktoré sem táto atmosféra priťahuje.

6. Pozostatky skoršieho mesta Pag

Pažská cyklotrasa II. ostrov Pag

Neďaleko od súčasného mesta Pag sa nachádza miesto, kde stával Pag už od polovice 10. storočia. V súčasnej dobe sa označuje ako „Stari Grad“ alebo Staré mesto Pag. Jeho náčrtok môžete vidieť napríklad v Múzeu pažskej soli, práve v súvislosti s výrobou a distribúciou tohto nerastu. Ak sa sem vypravíte, uvidíte udržovaný kostol Panny Márie, jedinú pôvodnú stavbu, ktorá sa zachovala do dnešných dní zo starej zástavby pôvodného mesta Pag. Vedľa nej môžete preskúmať zvyšky františkánskeho kláštora z roku 1589, kde nájdete taktiež viac-menej pôvodný vtedajší zdroj pitnej vody, kláštornú studňu. V bývalej kláštornej záhrade nájdete dlhoročný morušovník, z ktorého v období od júna do júla môžete ochutnať jeho plody, tmavé, do červena zafarbené moruše.  

Od okraja svahu, kde sa nachádza kostol, sú dobre vidieť súčasné soľné jazerá, tzv. Paška solana, kde sa odparovaním morskej vody už po stáročia získava kvalitná morská soľ. Ďalšie pozostatky bývalého mesta Pag sú rozsiate po okolí, vo zvažujúcom sa teréne a pokryté nízkymi porastami tráv a krov. Archeologický prieskum preukázal existenciu starého Pagu na tomto mieste, avšak ďalej už nepokračuje, okrem iného ja kvôli finančnej náročnosti a súkromnému vlastníctvu väčšiny parciel a pozemkov v tejto zaujímavej lokalite ostrova Pag. 

7. Košljun

Miesto, kde zhruba od 10. storočia bolo zaisťované spojenie s chorvátskou pevninou. Bol tu vybudovaný trajektový prístav, ktorý slúžil svojmu účelu ešte do nedávnej doby, než bol vybudovaný cez úžinu Ljubačka vrata súčasný pažský most (Paški most 340 m). Dnes by sme tu našli pokojné, osamotené miesto s niekoľkými domami prestavanými na apartmány, malý súkromný kemp a pozostatky betónového móla pre kotvenie menších trajektových lodí. Porasty dubov a krov tu poskytujú na ostrove tak veľmi postrádaný tieň. V rovnomennej zátoke, najmä v horúcich letných dňoch, je možnosť osvieženia sa a relaxácie pred ďalším putovaním po ostrove. 

8. Križovatka s hlavnou cestou (Pag - Novalja)

Pažská cyklotrasa III. ostrov Pag

Na tomto mieste sa dostávate na najrušnejšiu a vlastne jedinú hlavnú cestu na Pagu, ktorá pretína celý ostrov od juhovýchodu k severozápadu v dĺžke takmer 60 km. Zvýšená pozornosť je tu na mieste, najmä počas turistickej sezóny tu prechádza pomerne veľké množstvo vozidiel. Slúžia ako orientačný bod pre správne nasmerovanie ďalšieho pokračovania cyklotrasy smerom k cieľu, do letoviska Mandre. 

9. Šimuni

Ešte než dorazíte do miesta odpočinku a cieľa Pažskej cyklotrasy, letoviska Mandre, môžete stráviť príjemný čas v prostredí dedinky Šimuni. Či už si pre tieto chvíle vyberiete posedenie v pizzerii, relaxáciu na okruhliakovej a miestami kamenitej pláži, alebo budete len tak blúdiť po nábreží v prístave, nazbierate potrebné sily na záverečnú etapu cykloputovania do Mandre. 

Mapka a technické údaje k cyklotrase „Pažská cyklotrasa“

Celková vzdialenosť: cca 54 km

Časová náročnosť: cca 9 hodín (je započítaný odpočinok, relaxácia na plážach, prehliadka mestečka Pag a múzea pažskej soli, posedenie v pizzerii Šimuni a ďalšie drobné zastávky)

Maximálne prevýšenie: cca 150 m (bod č. 8, križovatka s hlavnou cestou Pag-Novalja)